Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Princov purpurový svet

.peter Bálik .kultúra

Najprv Lemmy Kilmister, potom David Bowie a nakoniec Prince. Svetová popmusic prišla o ďalšiu svoju superhviezdu s talentom, ktorý akoby nemal limity.

Princov purpurový svet MPTV/PROFIMEDIA Rok 1984: Prince vo filme Purple Rain, ku ktorému nahral aj soundtrack. Tento album ho vyniesol na absolútny vrchol popularity.

celý svet sa v piatok obliekol do purpurovej farby. Tá akosi navždy bude patriť americkému spevákovi Prin­covi vďaka jednému z jeho najväčších hitov Purple Rain. „Jeho talent nepoznal žiadne limity,“ povedal Mick Jagger po tom, čo legenda soulovej a funkovej hudby odišla z tohto sveta vo veku 57 rokov.

stroj na hity

Nikto si nevie predstaviť, ako by vyzerali 80. roky bez tohto malého génia popmusic. Prince sa narodil ako Prince Rogers Nelson 7. júna 1958 v Minneapolise, a to v afroamerickej muzikantskej rodine. Jeho otec bol lídrom džezovej kapely, mama spievala v speváckom súbore. Meno Prince mu dal otec preto, aby to v hudbe dotiahol oveľa ďalej ako on. Na klavíri sa začal učiť už ako sedem­ročný, v trinástich presedlal na gitaru a o rok na to už vedel hrať na bicích. Jeho prvá skupina sa volala Grand Central a hrala všetko od funku cez soul až po hendrixovské hity.

Rád zdôrazňoval, že jeho najobľúbenejšou pesničkárkou je Joni Mitchell. Keď do kancelárie Warner Bros prišla jeho demo nahrávka, zástupcovia firmy vedeli, že majú v rukách obrovský talent. Osemnásťročný podpísal výnimočný kontrakt, ktorý mu umožňoval celkom slušnú autonómiu. Aj ten sa mu neskôr zdal príliš zväzujúci. „Prosím, len ma nepropagujte ako čierneho umelca,“ odkázal svojmu vydavateľovi Prince, ktorý sa vždy snažil vymaniť zo stereotypov a rád provokoval výstrednosťou a sexuálnymi dvojzmyslami. Na absolútny vrchol ho nakoniec dostal album Purple Rain, ktorý je zároveň soundtrackom k rovnomennému filmu. Na jednom z jeho vystúpení vo Viedni to bola úplne prvá pieseň koncertu, ktorú natiahol na dĺžku dvadsiatich minút. Hviezdy si svoje hity šetria na záver, Princ nimi dokázal zaplniť celý koncert. Little Red Corvette, 1999, When Doves Cry, Cream, Get Off, Kiss...

Okrem toho rád robil veci, ktoré vyzerali, že sú postavené na hlavu. Začiatkom 90. rokov sa vzdal svojho mena a začal používať symbol lásky, no médiá ho stále označovali za „umelca, predtým známeho pod menom Prince. Táto zmena bola prvým krokom jeho vojny s vydavateľom, ktorému nevedel odpustiť, že vlastní práva na jeho staré dosky. Na koncertoch si na tvár napísal Slave, považoval sa totiž za otroka nahrávacieho priemyslu. Neskôr dodal, že svojej meno si zmenil aj preto, aby sa odstrihol od svojho predchádzajúceho ja, no o niekoľko rokov neskôr sa k Princovi vrátil.

Kvalita jeho tvorby z 90. rokov trpela, lebo albumy vydával len preto, aby sa čo najskôr vyviazal z nahrávacieho kontraktu. To sa mu nakoniec podarilo až v roku 1996, no na jeho kariéru to malo skôr negatívny vplyv. Bol síce nezávislý, ale jeho hudba sa bez vydavateľa so zabezpečenou distribúciou ťažšie dostávala k ľuďom. Prince bol jedným z prvých umelcov, ktorí pochopili význam rastúceho internetu a hudbu predával cez svoju domovskú stránku. Týmto krokom síce predznamenal súčasnú éru, no o dekádu neskôr mu voľné zdieľanie hudby začalo prekážať. Najal si ľudí, ktorí vyhľadávali a mazali videá na You Tube, odmietal streamingové servisy a tvrdil, že internet je mŕtvy.

Po odchode od Warnerov pokračoval vo vydávaní albumov, ale naplno dal o sebe vedieť až v roku 2004 albumom Musicology, ktorý sa po komerčnej a kvalitatívnej stránke vyrovnal jeho starým veciam. Svet ho poznal ako sexuálneho provokatéra, no v roku 2001 sa jeho život výrazne zmenil – stal sa členom cirkvi Svedkov Jehovových. V posledných rokoch života už nemal toľko hitov, no hudbe zostal verný. V roku 2007 vystúpil v polčase Super Bowl, jeho dvanásť­minútový set sa považuje za vôbec najlepšie vystúpenie v histórii tejto akcie.

smrť v Paisley Parku

Prince prežil celý svoj život v rodnom Minneapolise. V jednej prímestskej časti vybudoval sídlo, ktoré pomenoval Paisley Park. Zriadil tam tri nahrávacie štúdiá a koncertnú sálu, kde robil vystúpenia pre svojich najbližších alebo vybraných fanúšikov. Na tomto mieste sa nachádza aj jeho archív nahrávok. Za svojho života vydal 39 radových albumov, ale v trezoroch sú vraj hodiny a hodiny Princovej nevydanej hudby, ktorá raz uzrie svetlo sveta. Vie sa, že v archívoch sa nachádzajú desiatky nikdy nezverejnených klipov, ktoré spevák nakrútil za ťažké peniaze, ale nakoniec sa mu nepáčili a odložil ich bokom. Jeho smrť je o to prekvapujúcejšia, že ako Svedok Jehovov žil usporiadaným životom, vyhýbal sa vraj drogám, alkoholu a v rozhovoroch dokonca napomínal ľudí, aby nepoužívali vulgárne slová. Novinári často opisovali spoločné rozhovory, ako sa stretli s výstredným sultánom, na ktorom sa obrovská sláva predsa nejakým spôsobom podpísala.

Minulý týždeň médiami prešla pomerne nenápadná správa, že Princovi prišlo nevoľno počas letu a lietadlo muselo predčasne pristáť. Speváka previezli do nemocnice, ale po troch hodinách ho na jeho želanie prepustili, i keď mu lekári odporučili, aby noc strávil na pozorovaní. Spevák prerušil sólové turné a vrátil sa domov do Paisley Parku. V piatok privolali do Paisley Parku záchranku, pretože vo výťahu ležalo bezvládne telo nejakého človeka. Snažili sa ho oživiť, ale už bolo neskoro. Jeho hovorca neskôr agentúre AP oznámil, že to bol Prin­ce. Spevák skonal zo zatiaľ neznámych príčin.



Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite