najlepší slovenský herec kráča opustenou zimnou krajinou. Pod nohami mu praská digitálny sneh, ktorý skvele dokresľuje už i tak tajomnú atmosféru. Z chrapľavého hlasu sa dá vyrozumieť, že chce vyšetriť vraždu svojho priateľa.
Tým priateľom nebol nikto iný, než legendárny Ľudovít Štúr. A on, istý Samuel Hronský, spraví všetko pre to, aby zistil, aký bol Ľudovít v skutočnosti a čo (kto) ho napokon priviedlo do hrobu. Vyzerá to priam vzrušujúco. Z dejepisu známy suchý historický príbeh podaný modernou cestou. Potom sa však film začne.
Hlavným problémom je, že True Štúr nemá dej. Skladá sa z viacerých tematicky navlas podobných scén. Hronský príde k postave A a čosi sa spýta. Postava A spustí svoj dramatický monológ. Hronský sa mračí, no pozorne počúva. Potom si čosi zachrapčí a prederie sa naprieč digitálnym snehom do sídla postavy B. Vymenia sa rozprávajúce hlavy a pozadie za nimi. Opakuje sa tá istá scéna. Z dokudrámy (žáner, ktorý sa v spojitosti s True Štúrom používa najčastejšie) je takmer klasický dokument.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.