Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

OFF Bratislava: Keď fotografia rozpráva o svete inak

.boris Németh .kultúra

Festival OFF Bratislava ukazuje, ako rozmanito dnes dokážu umelci premýšľať prostredníctvom fotografie. Od dokumentárnych portrétov cez inscenované obrazy až po experimenty s materiálom. Tohtoročný Biely šum prináša otázku, ktoré z obrazov v nás zostanú, keď sa prestaneme pozerať.

OFF Bratislava: Keď fotografia rozpráva o svete inak Boris Németh Gabriele Galimberti: The Ameriguns

denne vidíme stovky fotografií. Na sociálnych sieťach, v médiách či reklamách. Väčšine venujeme iba niekoľko sekúnd. Niektoré nás zaujmú, iné okamžite zmiznú v záplave ďalších obrazov. Dokážeme sa ešte pri fotografii zastaviť a skutočne sa na ňu pozrieť? Aj touto otázkou sa zaoberá sedemnásty ročník medzinárodného festivalu súčasnej fotografie OFF Bratislava, ktorý nesie názov White Noise – Biely šum. Festival od roku 2010 predstavuje súčasnú fotografiu a nové médiá prostredníctvom tém reagujúcich na spoločenské problémy. Tento rok sa venuje svetu presýtenému obrazmi a informáciami, v ktorom je čoraz ťažšie rozlišovať podstatné od nepodstatného.

Gabriele Galimberti: The AmerigunsBORIS NÉMETHGabriele Galimberti: The Ameriguns

Zaujímavý je spôsob, akým je výstava usporiadaná. Veľké množstvo autorov dostáva pomerne malý priestor na prezentáciu svojho projektu. Každý tak musí na obmedzenej ploche predstaviť svoju tému a nájsť spôsob, ako ju sprostredkovať návštevníkovi. Niekto vystavuje fotografie, iný pracuje s videom, textom či priestorovou inštaláciou. Spočiatku môže množstvo podnetov pôsobiť až zahlcujúco. Práve v tom však vidím jednu zo silných stránok výstavy. Pripomína nekonečné prechádzanie krátkych videí na sociálnych sieťach. Jeden obraz strieda druhý, sotva stihneme spracovať jeden, prichádza ďalší. Niektoré okamžite zabudneme, iné v nás zostanú. Rozdiel je v tom, že na výstave sa môžeme zastaviť, vrátiť sa k dielu a venovať mu čas, ktorý mu pri každodennom sledovaní obrazov často nedoprajeme.

Jedným z projektov, ktoré ma najviac zaujali, je The Ameriguns talianskeho fotografa Gabrieleho Galimbertiho. Amerických majiteľov strelných zbraní portrétuje obklopených ich zbierkami. Fascinuje ma, ako dokáže človeka charakterizovať prostredníctvom jeho vášne, niekedy až posadnutosti. Na rozdiel od Richarda Avedona, ktorý často sústreďoval pozornosť na samotného človeka, Galimberti necháva rozprávať aj všetko okolo neho. Portrétovaní majú zväčša neutrálny výraz, no predmety, ktorými sa obklopujú, prezrádzajú oveľa viac. Opakovaním tohto princípu vzniká výpoveď nielen o jednotlivcoch, ale aj o americkej spoločnosti.

Gabriele Galimberti: The AmerigunsBORIS NÉMETHGabriele Galimberti: The Ameriguns

Celkom iný prístup ponúka argentínska fotografka Irina Werning v projekte Table of Hair. Fotografuje mužov z komunity Kichwa v Ekvádore, pre ktorých sú dlhé vlasy symbolom identity a tradície. Ich vlasy rozprestreté na stole vytvárajú pozoruhodnú kompozíciu, z ktorej vystupujú ľudské tváre.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite