akejkoľvek témy sa Robert Musil chytil, vznikol z toho výnimočný text, presahujúci svoju dobu a jej spôsob myslenia. Rakúsky spisovateľ používal psychologizáciu textu v takej miere, že Proust a  Joyce môžu oproti nemu pôsobiť ako čítaví autori. No nerobil tak samoúčelne, ako exhibíciu na úkor zrozumiteľnosti. Naopak. Jeho nezameniteľný štýl – komplexná analýza človeka, prejavujúca sa v každom detaile, opise či myšlienkovej operácii, napomáha poodhaliť čosi dôležité z našej podstaty.

Kniha Zmätky chovanca Törlessa z roku 1906 zachytáva krátku etapu života mladého chlapca na internátnej strednej škole. Törlessovi sa postupne rúca jeho systém sveta – detský a jasný –, v ktorom doposiaľ žil a vždy mu ukazoval smer. Náhle zisťuje zložitosť a nejednoznačnosť mechanizmov skutočnosti a ľudskej povahy a narastá v ňom odhodlanie pochopiť tento nový poriadok. Ostatne, preto tu sme, dávať odpovede na otázky, nie? Práve také je nastavenie Törlessa, a také je ešte stále prevažujúce nastavenie vtedajšej doby.  Všeobecný pozitivizmus, dôvera v racionalitu, vedu a systematické pochopenie.

Lenže prichádza problém. Ukazuje sa, že rozum akoby na všetko úplne nestačil. A preto nastáva zmätok – hlavný rys knihy. Prenáša sa na postavy, príbeh, ale aj na samotnú formu slova. Törless objavuje človeka, emócie, sexualitu, zlo, no vo svojej podstate nevie, ako sa nimi vysporiadať. Zmieta sa v neistote nezodpovedaných otázok a Musil túto emóciu efektne prenáša aj na nás čitateľov.

Hlavný hrdina rovnako prežíva rozpor medzi intelektuálnym porozumením a ľudským prežívaním. Törless totiž nie je len pozorovateľom, ale aj aktérom. Musí reagovať na zložité morálne dilemy, čo jeho vnútorný zmätok iba prehlbuje.