pri listovaní Danubeou ma zaujímalo, ako tieto fotografie vznikali. Čakal som rozprávanie o technike veľkoformátovej kamery, Alan však hovoril najmä o ľuďoch a pocite, ktorý na fotografii hľadá. Prirovnal som ho k rybárovi: pripraví sa a potom čaká, či príde záber. Začali sme fotografiou z Jordánovho dňa.

na fotografii z Jordánovho dňa čakajú muži pri rieke, kým kňaz hodí kríž do vody. Ako vznikla?

Podľa starej tradície kňaz hodí kríž do rieky a muži skočia za ním. Kto ho vytiahne prvý, bude posvätený. Prišiel som skoro ráno, lebo som nevedel presne, kde to bude, a bál som sa, že ma policajti neskôr nepustia na miesto. Keď som už mal rozložený kufor, statív a veľký fotoaparát, spoliehal som sa, že ma nechajú stáť.

Čakal som štyri hodiny. Recepčný v hoteli ti povie, že sa začne o desiatej, v bare pri káve povedia, že tesne popoludní. Nedá sa na to spoľahnúť.

Alan Hyža

kedy si exponoval?

Ešte predtým, než kňaz hodil kríž. Tento záber je asi na pol sekundy. Keby už muži skákali, boli by rozmazaní. Myslel som si, že možno stihnem ďalší, ale kým som pripravil kameru, už sa s krížom vracali.