lolita je jeho najväčší bestseller, a právom. Spôsob, akým v tom románe Nabokov predstavil čitateľom takmer absolútneho zloducha, vás doslova uväzní, nedokážete od neho odtrhnúť zrak. Humbert Humbert, hlavný hrdina a rozprávač, svoj príbeh rozvíja ako obhajobu, ba oslavu vlastnej patológie. Fakt, že Lolita, na začiatku knihy dvanásťročná, nie je jeho „láska“, „milenka“ či „nymfička“, ale je to jeho obeť, uniká jeho vnímaniu. Ak s niekým súcití, tak iba sám so sebou. Humbert Humbert je jeden z najslávnejších prípadov známej literárnej kategórie „nespoľahlivého rozprávača“, nie všetko, čo opisuje, je realita, ale čomu sa dá jednoznačne veriť, je ten podtón patologického zla. Áno, je to zloduch. Nabokov však tohto zloducha opísal s takým rozmachom, až to v niektorých kritikoch vyvolalo nechuť – akoby s ním autor sympatizoval. Nič pritom nemohlo byť vzdialenejšie od pravdy. Nabokov považoval svoj výtvor, Humberta Humberta, za skazeného zlosyna. Pýtate sa, prečo o ňom písal? 

Autor nemusí vysvetľovať nič, ale za mňa je podrobná pitva zla pre čitateľa, ktorý chce poznať realitu, nutnosťou. Detailný ponor do patologickej mysle Humberta Humberta je z tohto hľadiska až služba ľudstvu. Britský literát Martin Amis Lolitu zhodnotil ako analýzu tyranie, zlovoľnej moci, diktatúry. Podľa Amisa sú dokonca všetky Nabokovove diela v princípe rozborom neslobody.