je aj veľmi pracovitá, hovorím, viac ako väčšina ľudí na svete, a je výborná speváčka. Výborná tanečníčka, manažérka, marketérka, vie si zariadiť veci a má aj trošku toho príslovečného popového šťastíčka.
No ale aká je to hudba? Tu som v koncoch. Neviem, vravím. Fakt neviem, nie som cieľová skupina. Ale jednu vec viem celkom s istotou: Doteraz všetci slovenskí hudobníci a speváci hovorili, že našinec nemá v tomto veľkom svete šancu. Ešte tak umelci z oblasti vážnej hudby, ale pop?
Aby bolo jasné, na jej produkcii mi nič nevadí. Počuť veľké peniaze, naozaj veľké. Neskôr si dohľadám, že s ňou robia veľké mená súčasného popu, spomeňme mená ako Dylan Brady či Ali Tamposi. Títo interpreti sú drahí, respektíve svoj drahý čas venujú len projektom, ktoré im prinesú benefit.
Pýtam sa na Adélu Tomáša Zubáka, tretiny producentskej skupiny Creative Music House, ktorá priniesla na slovenskú scénu veľa hviezd a hitov: „Žiaľ, toto už ide aj mimo mňa, nerozumiem už tejto top modernej scéne a hudbe. U mňa je asi posledná generácia, ktorá ma ešte baví, Miley Cyrus a Taylor Swift.“
Nevadí.
adéla to dala
Pochválil ju Elton John, jeden z najväčších pesničkárov všetkých čias, a zobral ju do svojej talk show. Pozíciu potvrdzuje Jimmy Fallon. V hlavnom americkom albumovom rebríčku Billboard 200 sa aktuálne umiestnil jej album PRIMA na štvrtom mieste. V hudobnom priemysle je Top 5 Billboardu obrovský úspech. Rebríček sleduje najúspešnejšie albumy v USA na základe predajov, streamov a digitálnych nákupov. USA sú najväčší hudobný trh na svete, takže dostať sa medzi päť najpočúvanejších albumov je ako víťazstvo na olympiáde. Zaujímavé je, že najúspešnejšia Adélina skladba, Ain’t in LA, je na 57. mieste.
Popri baletnej kariére sa v detskom veku venovala aj spevu a aj v tom bola obdarená. S tancom začala ako trojročná a aj v tomto smere sa dostala vysoko. Adéla Jergová, tak sa volá občianskym menom, sa narodila v roku 2003. Baletu sa venovala od troch rokov a práve tanečné vzdelanie tvorilo základ jej umeleckej kariéry ešte pred vstupom do hudobného priemyslu. Vyrastala v Bratislave a absolvovala intenzívnu prípravu v klasickom balete, ktorá ju priviedla k vystupovaniu na domácich aj zahraničných scénach. Zázemie solventnej rodiny jej, samozrejme, nezaškodilo. Ako dieťa ju rodičia vozili na lekcie v Moskve. Vďaka seriálu Hannah Montana sa začala zaujímať o spev. V mladosti sa presťahovala do Viedne, kde sa stala členkou Viedenského štátneho baletu, a neskôr do Londýna, aby navštevovala Anglickú národnú školu baletu. V roku 2022 sa ako dvadsaťročná presťahovala do Los Angeles, aby sa venovala hudobnej kariére. Študovala hudbu na Santa Monica College, vie pracovať v štúdiu, rozumie sa zvukarine a dôležité je, že nie je len speváčkou, ale aj tvorkyňou, respektíve spolutvorkyňou svojich piesní. Hudobne sa rozbehla po účasti v talentovom projekte Dream Academy, ktorého cieľom bolo vytvorenie dievčenskej skupiny KATSEYE v štýle K-popu. Neuspela. To bolo pre ňu šťastie, lebo mohla rozbehnúť svoju sólovú kariéru. Minulý rok podpísala zmluvu s Capitol Records, jedným z najvýznamnejších vydavateľstiev na svete.
ako pracuje Adéla
Producent Erik Horák mal veľmi nevšednú možnosť mať vo svojom štúdiu Adélu, keď bola na návšteve Bratislavy a potrebovala nahrať vokály do jednej piesne. Citujem celý jeho príbeh: „Pred vyše rokom bombardovali mnohé nahrávacie štúdiá na Slovensku ponuky na spoluprácu od nejakých kresťanských organizácií z Ameriky aj iných končín sveta. Nikdy som nereagoval, keď volali, zdvorilo som odmietol. Jedného dňa mi volala akási Sam z USA, že je manažérka nejakej Adély a tá by si chcela prenajať na pár hodín štúdio, kde si sama bude nahrávať a editovať spevy. Hovorím si, že to bude určite nejaká kresťanská speváčka. Však, reku, pokojne. Termín sa asi štyrikrát presúval a bol som si istý, že z toho nič nebude, ale 29. apríla 2025 nakoniec naozaj prišla mladá dievčina. Oznámila ale, že potrebuje aj mňa a potrebuje mať online producenta z Ameriky. Preglgol som, lebo som sa už mentálne nastavil, že budem mať pár hodín voľno a čakal som dvoch kuriérov. To som si už jedným očkom začal gúgliť, kto je Adéla Jergová, a pochopil som, že asi pôjde do tuhého. Adéla sa cez svoj notebook spojila s producentom menom Liam Benayon a ten ma navigoval, ako nastaviť počítač, aby sa session prenášala online. ‚Čo je to za štúdio?‘ – pýtal sa Liam, na čo Adéla odpovedala, že nevie, že bolo k nej najbližšie. Začala sa session – nahrávali sme vokály do songu Death by Devotion z jej EP The Provocateur (celkom otvorene pripomína estetiku tanečnejšej éry Goldfrapp z nultých rokov). Nahrávalo sa asi päť hodín, Adéla celý čas nejedla a, tuším, ani nešla na záchod. Pracovné tempo level päťtisíc. Ja som sa už riadne potil, neustále vytváranie nových stôp (Liam mi diktoval presné názvy), skákanie hore-dole v projekte, vyžadovalo si to neustále dvestopercentnú koncentráciu. Keď som sa dvakrát pýtal na záchod a raz zbehnúť dole vyzdvihnúť zásielku od kuriéra (došiel mi syntetizátor), pozerali na mňa ako na UFO. Pre mňa zaujímavý vhľad, ako sa štúdiová práca robí v prvej lige. S Adélou som sa v podstate vôbec nebavil, vyzerá, že sa nerozptyľuje zbytočnosťami.
Vie Adéla spievať? Áno, vie. Adéla je naozaj famózna speváčka, intonácia, frázovanie sto percent, je aj veľmi kreatívna, súkala harmónie ako na páse a na akékoľvek návrhy producenta okamžite reagovala a zaspievala čokoľvek, čo mal na mysli. Je autorkou alebo spoluautorkou textov aj hudby. Nahrali sme 208 stôp spevu. (!!! – poznámka autora).
Myslím, že za Adélinym úspechom je jej neskutočná ambicióznosť, tvrdá práca, o akej sa nám tu ani nesníva, a, samozrejme, talent na hudbu a intuícia, ako byť hviezdou.“ Toľko Erik Horák. Pripomeňme, že toto ešte nebola práca na megaúspešnom albume PRIMA, ale na EP The Provocateur, ktoré mu predchádzalo. Čiže štart.
počúvam
Samozrejme, že som si inkriminovaný Adélin album PRIMA vypočul a po tejto poslucháčskej skúsenosti môžem povedať oveľa viac než na začiatku, keď sa ma ľudia pýtali, aké to je. No... fajn. Neviem si predstaviť miesto, kde by ma táto hudba urazila, a rovnako odplachtí do zabudnutia. EP The Provocateur ma baví neporovnateľne viac, sú tam zaujímavé producentské vychytávky. Ale všeobecne: necítim ten wow moment, keď na scénu nastúpila napríklad Madonna, ktorá určite nebola taká dobrá speváčka ako Adéla, ale priniesla soundtrack doby. Adéla dokazuje, že dokáže hrať v najvyššej popovej lige, ale zatiaľ nie je umelkyňou, ktorá by určovala smer hry. Jej skladby skôr výborne reflektujú „zeitgeist“, než aby ho vytvárali. To chuligánske, čo sa vo svete popu deje (K-pop, Hyperpop) je zabalené do strednoprúdového igelitu možno až príliš pevne. Na obale EP The Provocateur je jej fotka, ako v mužskom postoji močí na múr. To bola reakcia na vypadnutie z Dream Academy. Dobre, nechcete ma, tak ja budem rebelovať. Ak chcete počuť zaujímavejšiu Adélu, dajte mu šancu. Ak The Provocateur predstavovalo Adélu ako drzú narušiteľku poriadku, album PRIMA (tak sa všade píše, verzálami, podobne ako značka ADÉLA) ju ukazuje ako adeptku na popový mainstream. Provokáciu nahradila profesionalita, rebéliu ambícia. Výsledkom je nahrávka, ktorá znie uhladenejšie a komerčne prístupnejšie. Na druhej strane práve touto premenou stratila časť nepredvídateľnosti, ktorá robila jej ranú tvorbu zaujímavou.
produkt
Áno, Adéla je produkt a jej marketingový tím, ktorého je súčasťou, je rovnako dôležitý ako jej vychýrení producenti. Spýtal som sa na ňu producenta Juraja „Jureša“ Líšku, známeho z kapely Fallgrapp a mnohých projektov, najnovšie má hudbu na kanáli National Geographic: „Je ťažké pýtať sa na hodnotenie Adély, lebo to je z môjho pohľadu to isté, ako keby ste sa ma spýtali na hodnotenie McDonaldu. A naozaj to nemyslím ako hejt. Nepochybne sa stala virálnou, nepochybne tam musí byť dávka talentu a driny. Bez toho by to nešlo. Čisto pragmaticky, je v tom veľa ľudí a naozaj veľa peňazí, pretože je vnímaná ako produkt, ktorý musí uspieť, ktorý sa musí trafiť do väčšinového vkusu, ktorý v konečnom dôsledku musí zarobiť peniaze. Jej tím ide podľa veľmi podobných schém, aké mala napríklad Charli XCX. A funguje to.
Hudobne je to sprodukované dobre. To, že už som po tretej pesničke stratil pozornosť, prisudzujem len tomu, že takéto produkty nekonzumujem, a teda v nich nenachádzam pôžitok ani pridanú hodnotu. Je to však len jej prvý album a je tu nádej, že vytvorí raz aj niečo naozaj zaujímavé a originálne. Zatiaľ stačí, že je slávna a zo Slovenska.“
sagan v hudbe
Ak sa radi identifikujete s tým, čo všetko dokázali Slováci v zahraničí, aj keď neboli až takí Slováci (napríklad Andy Warhol), Adélin úspech vám musí robiť veľmi dobre. Adéla porušila to často prezentované pravidlo, že slovenský pop sa nemôže presadiť v zahraničí. To je fakt.
JOSHUA APPLEGATE/GETTY IMAGESAdéla na festivale Lollapalooza v Chicagu 2. augusta 2026.
Osobne sa pokojne môžem podpísať pod názor producenta Roba Pospiša, ktorý robí diametrálne inú hudbu: „Fandím jej. A veľmi. Jej hudba nie je úplne pre mňa a je to v poriadku. Mám pocit, že jej veľký úspech nastavuje zrkadlo našej scéne. Odišla z tejto krajiny a skutočne strhla celý svet. Je to pozitívna reklama pre Slovensko. Bez debaty. Desaťročia nás tešia úspechy športovcov. Nemusíme o nich vedieť všetko, no fandíme im. V prípade Adély sa okamžite začalo rozoberať rodinné pozadie, peniaze a machinácie. Taký úspech sa ale nedá kúpiť. Musíte byť talent. A veľký. Štvrté miesto v rebríčku Billboard je jednoducho udalosť. Nemali by sme sa pýtať, odkiaľ na to všetko mala peniaze, ale prečo nespolupracuje s nikým z našej krajiny… Držím jej palce na Grammy.“
Za úspechom Adély nestojí len hudba. Rovnako dôležitý je jej príbeh. Je underdog, človek, ktorému sa nedávali veľké šance, no napriek tomu uspeje. V angloamerických médiách je „underdog story“ veľmi silný archetyp, spomeňme Lady Gagu alebo Shaniu Twain. Z neúspešnej účastníčky talentovej súťaže na miesto v castingovej skupine sa stala tvorkyňa s albumom v prvej päťke Billboardu. To je oveľa viac, ako chcela. Dôležitý je aj jej pôvod, ktorý spomína v rozhovoroch i textoch (skladba KGB), stredoeurópska krajina je pre publikum zaujímavá exotika a jej baletná minulosť, samozrejme, tiež. Práve tento rozmer jej dodáva autenticitu, ktorú nemožno vyprodukovať v štúdiu.
Zatiaľ je príbeh Adély asi silnejší než generačná výpoveď jej hudby. Madonna, Nirvana, Cyndi Lauper či Billie Eilish boli v určitom momente nielen príbehom úspechu, ale aj symbolom kultúrnej zmeny. Pri Adéle dnes vidím skôr veľmi presvedčivý príbeh prekonaného odmietnutia a vstupu do veľkej ligy než zrod novej hudby. Otázka však je, či nejaká generačná hudba ešte vznikne alebo sme rozkúskovaní algoritmami. Tie majú Adélu, mimochodom, veľmi rady.