toto nepovedal nikto iný ako Peter Gabriel. Knieža progresívneho rocku, astronaut nových vesmírov popu, človek, ktorého ručička tachometra vkusu nikdy v živote neklesla ani o pol dielika. Práve on ponúkol Dolly Parton, aby naspievala jeho skladbu Don’t Give Up, pretože na jej hlas myslel, keď ju písal. Lenže Dolly, respektíve jej manažment nereagovali, pravdepodobne ani nevedeli, kto Peter Gabriel je. Predsa len, jeho angažmán s Genesis a prvé štyri sólové albumy boli skôr európska fajnšmekerčina. Skladbu ponúkol Kate Bush, ktorá bola tiež slávna v podstate len v Británii. Vznikla legenda.
Toto je článok o Dolly Parton, ktorá nás nedávno opustila vo veku 80 rokov. Nechajme však dohovoriť Petra Gabriela: „Dnes sa ľahko zabúda, že bola terčom toľkých vtipov, toľkých ignorantských a sexistických fórikov, ale vďaka jej mimoriadnej pohotovosti sa od nej všetky odrážali ako voda z chrbta kačky a ona sa vždy opäť dostala do sedla. Vďaka tomu sa vždy starala o ostatných a bránila tých, ktorí boli terčom útokov, ako napríklad jej dlhoročná podpora komunity LGBT.
Mal som to šťastie vidieť ju v sedemdesiatych rokoch v klube Roxy na Sunset Boulevard. Vtedy sa ešte príliš nepresadila mimo country hudby a ja som tam išiel čiastočne zo zvedavosti. Úplne ma to ohromilo, nielen emocionálnou silou piesní, ale celým Dollyiným vystúpením – stal som sa jej fanúšikom na celý život.
Svet bez Dolly sa zdá prázdny. Možno by Smoky Mountains mali mať teraz vlastnú obrovskú sochu podobnú tej na Mount Rushmore, ktorá by znázorňovala ich dcéru Dolly – malé dievčatko, ktoré vyrástlo a stalo sa kráľovnou Ameriky.“
kráľovná zo zrubu
Asi žiaden hudobník nezjednocoval USA, ktoré sa polarizáciou celkom podobajú na naše končiny: až takto a toľkých. Pritom vystupovala provokatívne, žiadna žienka domáca, aj keď bola celý život veriaca. Nedávala si pozor na ústa, žarty si zo seba robila prvá: Ani neviete, koľko to stojí peňazí vyzerať tak lacno, šplechla raz.
Na rozdiel od mimoňov typu Michaela Jacksona bola vždy na zemi a vždy stála pri ľuďoch. Nikdy nezabúdala na to, že jej otec nevedel písať a čítať a mama mala len základné vzdelanie a keď mala peniaze, vzdelanie a vedu podporovala všetkými svojimi prostriedkami, a nebolo ich málo. To je v časoch neošarlatanizmu a všelijakých absolventov vysokých škôl života veľmi dôležitá misia.
štrnásť ľudí v zrube
Vyrastala v drevenom zrube v Smoky Mountains, postavenom z neopracovaných trámov, s hlinenou podlahou a minimálnym vybavením. Rodina mala jednu hlavnú miestnosť, kde sa spalo, jedlo, žilo – dvanásť detí a rodičia. Asi je dôležité povedať, že v rodine vládlo napriek chudobe silné puto a Dolly si na tejto spolupatričnosti vždy zakladala. Aj keď nie všetci jej súrodenci dosiahli úspech, vždy hovorila, že ten jej úspech je rodinný projekt.
V prostredí, kde vyrastala, bola hudba únikom aj jediným kapitálom. Kostol, rodinné spevy a ľudové balady vytvorili jej prvý hudobný jazyk. Už ako dieťa vystupovala v miestnom rozhlase, v trinástich rokoch sa objavila v televízii v Knoxville a v štrnástich nahrala prvé single. Všetko nasvedčovalo tomu, že jej talent je neprehliadnuteľný.
Deň po maturite odišla do Nashvillu – bez peňazí, bez kontaktov, len s presvedčením, že jej piesne majú hodnotu. Nashville, mekka country hudby, bol v 60. rokoch uzavretý a ovládaný mužmi, totálne mačistické prostredie, no Dolly sa presadila rýchlo. Spočiatku nie ako speváčka, ale ako skladateľka. Jej piesne boli okamžite zapamätateľné, mali jasnú melodickú líniu a texty, ktoré vychádzali z chudoby, rodiny a viery. To bol presne typ autenticity, ktorý Nashville miloval. Prvé veľké úspechy prišli cez iných interpretov – Bill Phillips mal hit s jej skladbou Put It Off Until Tomorrow, neskôr ju začali oslovovať aj Skeeter Davis či Hank Williams Jr. V zákulisí sa šírilo, že „to dievča vie písať“. Dolly si postupne budovala reputáciu autorky, ktorá dokáže dodať pieseň s emóciou aj komerčným potenciálom. Mimochodom, tento istý príbeh – od skladateľky k interpretke – sa neskôr udial fenomenálnej Carole King.
Skutočný zlom nastal v roku 1967, keď ju Porter Wagoner pozval do svojho televízneho programu. Wagoner bol vtedy veľká hviezda country a jeho pozvanie a následná sedemročná spolupráca boli vstupom do veľkého sveta. Pracovala neskutočným tempom: písala denne, niekedy aj tri piesne za deň a jej hlas bol okamžite rozpoznateľný.
prípad Whitney
Vravíte, že ste nikdy nepočuli žiadnu pieseň Dolly Parton? Ale počuli, len o tom neviete. Zložila totiž baladu I Will Always Love You, ktorá potvrdila bezprecedentnú kariéru Whitney Houston, aj vďaka filmu Bodyguard. Tvorcovia pôvodne plánovali použiť úplne inú skladbu, soulovú klasiku „na istotu“ What Becomes of the Brokenhearted. Ukázalo sa však, že ju použili v inom filme, takže bolo potrebné vymyslieť niečo iné. Kevin Costner prišiel s nápadom použiť I Will Always Love You. Pieseň bola jednotka v USA 14 týždňov, stala sa najpredávanejším singlom speváčky, definovala 90. roky a premenila Dollyinu country baladu na popový monument.
RICHARD E. ARON/GETTY IMAGES
Príbeh piesne však siaha hlbšie do minulosti. Túto skladbu miloval Elvis Presley a chcel ju naspievať, ale on si automaticky za každú skladbu bral polovicu autorských práv (anglosaská legislatíva to umožňuje, európska nie). Dolly mu ju nedala s argumentom, že je to jej pieseň, ktorú už sama naspievala, tak prečo by sa mala deliť? Keď z nej Whitney Houston urobila celosvetový hit, so svojím typickým humorom skonštatovala, že jej nevadí, že Whitney väčšina ľudí pripisuje autorstvo, jej stačí šek. Skromne však dodala, že Whitney ju naozaj svojím spôsobom stvorila, lebo sama z nej taký hit nikdy neurobila. A že je to úplne jednoduchá pesnička a David Foster ju zaranžoval fantasticky.
A perlička: I Will Always Love You venovala Dolly Wagonerovi, keď odchádzala z jeho šou. Tá náklonnosť bola čisto priateľská, pretože bola celý život od dvadsiatky šťastne vydatá.
vzdelaním proti chudobe
Aj podľa hudobníka a producenta Roba Pospiša, veľkého Dollyinho fanúšika, malo na speváčku zásadný vplyv chudobné detstvo. „Milovala ju celá Amerika a silnú základňu obdivovateľov mala aj v Európe. Spolupracovala s legendami aj s novými menami. Nikdy sa neuzatvárala do bubliny s označením ,legenda‘. Jej skladby stoja na autentickosti. ,Môj pestrofarebný kabát, ktorý mi ušila mama, hoci bol len zo zvyškov látok, som nosila hrdo,‘ spieva v skladbe Coat of Many Colors a nikto nemôže pochybovať o tom, že spieva o sebe. Spolu s piesňami Jolene a I Will Always Love You ide o jej najväčšie diamanty.
Dolly Parton podporovala vzdelávanie detí aktívnym záujmom o čitateľskú gramotnosť, LGBTI+ komunitu, očkovanie proti covidu a aktívne pomáhala aj pri záplavách a lesných požiaroch v Amerike. Do charity investovala milióny dolárov. Nikdy jej nechýbal nadhľad ani zmysel pre humor. ,Nebola som prirodzená kráska. Jednoducho sa mi páči, ako vyzerám. Moja povaha je taká bezprostredná a otvorená, že potrebujem, aby tomu zodpovedal aj môj vzhľad,‘ komentovala v roku 2022 svoj charakteristický imidž.
Dolly Parton bola jednou z posledných veľkých hviezd zlatej éry country. Jej skladby sú plné svetla, ale aj temnoty. Žena, ktorá sa držala na vrchole scény viac ako šesť desaťročí, zasiahla celé generácie umelcov. Bolo to autentické prepojenie. Legenda, ktorá bola súčasťou okolitého sveta. Milovali ju poslucháči, hudobníci aj kamionisti. Dolly Parton vytvorila vlastný vesmír. Platili v ňom jasné pravidlá: pomáhať slabým, nezabúdať na vlastné korene a veľa spievať. Odišla kráľovná. Ak nepoznáte jej albumy, začnite tými prvými. Nebudete ľutovať.“
peniaze pre dobro
Dolly Parton je zakladateľkou jedného z najrozsiahlejších filantropických programov v americkej kultúre. V roku 1995 založila nadáciu Dollywood Foundation, ktorá sa pôvodne zameriavala na podporu vzdelávania v jej rodnom Tennessee. Z nej neskôr vyrástol celosvetový projekt Imagination Library, ktorý každý mesiac posiela deťom od narodenia do piatich rokov jednu knihu zdarma. Program dnes funguje v USA, Kanade, Írsku, Austrálii a Spojenom kráľovstve a rozdal už viac než 200 miliónov kníh.
V rámci nadácie vznikol aj program My People Fund, ktorý po ničivých požiaroch v Smoky Mountains v roku 2016 poskytoval rodinám priamu finančnú pomoc – šesť mesiacov po 1000 dolárov mesačne. Dolly neskôr pridala aj Smoky Mountain Rise Telethon, benefičný koncert, ktorý vyzbieral milióny na obnovu regiónu. Dlhodobo podporovala Vanderbilt University Medical Center, najmä výskum detských chorôb a onkológie. V roku 2020 venovala milión dolárov na výskum vakcíny proti covidu 19, čo priamo pomohlo financovať klinické štúdie vakcíny Moderna. V Sevierville financovala knižnicu a vzdelávacie programy pre černošskú komunitu, na čo minula časť tantiém z I Will Always Love You. Podporovala aj miestne školy, štipendiá a programy na znižovanie detskej chudoby v Appalachii. Dolly sa venovala aj podpore gramotnosti dospelých, komunitným projektom v Tennessee, hudobným štipendiám a pravidelne financuje anonymné dary pre rodiny v núdzi. Jej filantropia bola tichá, neokázalá a často osobná – mnohé dary nie sú verejne známe, pretože ich previedla priamo cez lokálne organizácie.
Nezabúdajme, že počas covidu bola v Amerike, kde bolo tiež silné hnutie antivax, ambasádorkou vakcinácie. Dokonca spontánne pretextovala svoju „hymnu“ Jolene – na Vaccine, vaccine. Nebolo to nič plánované, začala si ju spievať pri očkovaní a tento moment sa stal virálnym.
biznismanka
Dolly bola skvelá biznismanka. Jej zábavný park Dollywood v krajine, kde vyrastala, patrí medzi najlepšie v USA. Nebola by to ale ona, keby aj podnikanie neprepojila s dobrom. Jednak dala ľuďom prácu (1400 – 4500 zamestnancov podľa sezóny) a v rámci parku vytvorila Share It Forward – interný fond, ktorý poskytuje zamestnancom parku zdravotnú, finančnú a sociálnu pomoc a financie na vzdelávanie ich detí. Je to jeden z najväčších zamestnaneckých charitatívnych programov v americkom zábavnom priemysle.
rockerka
V roku 2022 Dolly uviedli do Rockandrollovej siene slávy. Nebola s tým úplne uzrozumená. Vydala vyhlásenie, v ktorom uviedla, že si „nemyslí, že si to zaslúži“, pretože jej tvorba sa pohybuje v žánroch country, folk, gospel, pop – ale nie rock. Argumentovala, že nechce zobrať miesto niekomu, kto je skutočný rocker. Toto gesto v USA vnímali ako extrémne pokorné a zároveň typicky „dollyovské“. Predstavitelia Roll Hall of Fame jej odpovedali, že rock nie je len žáner, ale duch, kultúrny vplyv a prínos, a ona tento vplyv nepochybne má. Keď som v rockovej sieni slávy, vydám rockový album, povedala si asi Dolly a urobila to veľkoryso. Spojila sily s niektorými z najlegendárnejších umelcov svetovej scény a nahrala 30 skladieb, z toho 9 jej pôvodných piesí a 21 kultových rockových hymien. Oplatí sa to nájsť na streame a vypočuť si, aká skvelá rockerka sa z Dolly stala. Volá sa to Rockstar.
manželka
S Carlom Deanom sa zobrali, keď mala 20 – v roku 1966 v malom baptistickom kostole v Ringgolde v Georgii. Carl Dean bol tichý, introvertný muž, ktorý celý život odmietal pozornosť – nikdy nechodil na Dollyine koncerty, neobjavoval sa na červených kobercoch a jeho fotky sú vzácne. Dolly často hovorila, že „Carl je šťastný, keď je doma, a ja som šťastná, keď som na pódiu“. Carl zomrel v marci minulého roku vo veku 82 rokov.
NBC/GETTY IMAGES
Keď nás Dolly Parton opustila, hymnou zamestnaných žien 9 to 5, zaranžovanou pre orchester buckinhamského paláca, vzdala umelkyni hold aj britská kráľovská rodina. To je veľmi výrečné.
Zbohom, Dolly, a vďaka za všetky flitre.