názov sedí celkom presne, ide o francúzsku romantickú drámu s nádychom marxizmu. Komu jeden francúzsky film nestačí, môže skúsiť čiernobielu adaptáciu existenciálnej klasiky, tentoraz s nádychom beznádejnej filozofie. A na záver to trochu odľahčíme, možno až priveľmi, českou romantickou komédiou o dokonale prežitom dni. O samotnom filme sa to, žiaľ, nedá povedať.

film týždňa: Cudzinec

Kedysi dávno v čierno-bielom Alžírsku tichý a pokojný Meursault pochová matku bez jedinej slzy. Hneď na druhý deň si začne románik s peknou mladou ženou a zájdu spolu aj do kina na komédiu. Potom ho sused Raymond zatiahne do svojich pochybných záležitostí a jeden neznesiteľne horúci deň na pláži sa skončí výstrelom. Pred súdom sa napokon ukáže, že porote prekáža oveľa viac to, že obžalovaný nesmútil, ako sa patrí, než vražda nejakého Araba.

Cudzinec je existenciálna dráma o svete, ktorý nám žiadny zmysel ochotne nevysvetlí. A ak nič nemá vyšší zmysel, načo slepo dodržiavať jeho pravidlá? Odtiaľ je už k nihilizmu len krok. A to, že nihilizmus je náročná disciplína, by vedel potvrdiť aj Karl Hungus z Big Lebowski. Ale Meursault nie je taký, nie je depresívny ani znudený. Len je citovo vyprahnutý, bez cieľa a bez potreby predstierať emócie, ktoré necíti. Niektoré veci ho bavia, iné nie, ale nič ho veľmi nerozhádže. Až kňaz vo väzení mu siahne na jedinú istotu, ktorou je smrť, a namiesto toho mu ponúka neistú a nekonkrétnu nádej. Keď aj tak všetci zomrieme, aký je rozdiel, či teraz alebo neskôr?

François Ozon z toho, našťastie, nerobí filozofickú prednášku. Čiernobiely obraz hypnotizuje, atmosféra pracuje viac než vysvetľovanie a dve hodiny prejdú prekvapivo ľahko, hoci dramatických udalostí je minimum. Ozon navyše na záver pridá anonymnej arabskej obeti meno aj hrob, čo pôsobí ako jemná výčitka Camusovi a jeho knižnej predlohe. Ten by možno namietol, že aj povinná dávka koloniálnej viny je len ďalšia spoločenská konvencia. Len modernejšia a momentálne slušnejšia. Bez zmyslu to teda napokon vôbec nie je. 4 hviezdičky.

nedosiahnuteľná láska

Francúzsko, koniec päťdesiatych rokov. Sekretárka Rachel sa zamiluje do vzdelaného Philippa z bohatej parížskej rodiny a narodí sa im dcéra Chantal. Philippe má však na lásku nastavené jasné spoločenské limity. Rachel je mu dobrá na románik, nie na manželstvo, a tak dokonca odmietne dať dcére svoje meno. Z krátkej vášne sa tak stane desaťročia trvajúci boj matky o uznanie vlastného dieťaťa, pri ktorom sa ukáže, že nedosiahnuteľná nebude len láska.