výstavné priestory to na Slovensku nemali nikdy ľahké. Bolo ich málo. Vždy sa ideologicky zneužívali. O možnosť vystavovať v nich bola medzi výtvarníkmi vždy bitka.  A vždy sa hľadali možnosti prekročiť ich pôvodné ideové, regionálne a hodnotové limity. Platí to aj pre Galériu umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch. Charakterizujú ju dve špecifiká. Jej základ tvorí zbierka Ernesta Zmetáka a jej význam spoluurčujú diela novozámockého rodáka Lajosa Kassáka. Tieto dva faktory ukotvujú dlhodobé nastavenie galérie za oboch riaditeliek, ktoré som tam poznal, Magdalény Klobučníkovej a Heleny Markuskovej: regionálnosť s dvojdomou kultúrou a celoštátnosť s presahom do stredoeurópskeho a európskeho priestoru.

Príbeh novozámockej galérie, spojený s príbehom Magdalény Klobučníkovej a Heleny Markuskovej nebol nikdy jednoduchý. Podarilo sa im však udržať jeho kontinuitu, a to aj v zlých časoch, keď sa ešte Vlado Kordoš vo svojom kultúrnom odhade Mareka Maďariča nezmýlil.   

To si hovorím vždy na ceste do galérie, keď idem okolo Šale Jána Johanidesa, Pétera Hunčíka, Károly Tótha, Nory Sándor a okolo Tvrdošoviec Klaudie Kosziby. 

matúš Zajac

Matúš je jedným z piatich synov našej patchworkovej rodiny s Altou Vášovou, spolu so svojím dvojčaťom Marekom, s Iľjom a Dušanom Jurkovičom z Altinho prvého manželstva s Dimitrijom Jurkovičom a s Marcelom Zajacom z môjho prvého manželstva s Martou Móricovou. Keď sme ju v roku 1971založili, nebola ešte patchworková, len prepletená, ale vydržala doteraz, a to je už päťdesiatsedem rokov, dosť na to, aby sme sa, keď treba, nevyhýbali jej pomenovaniu. O výstave Matúša Zajaca Bol som tam, kde neboli iní / Ott voltam, ahol mások nem voltak píšem nielen preto, že je to fotografická výstava vo výtvarnej galérii, ale aj preto, lebo je to môj syn, a nepíšem o nej len preto, že je to môj syn, ale aj preto, že je to fotografická výstava, výnimočná vo výtvarnej galérii. 

Toľko predosielam vopred.

daniela Čarná 

Daniela Čarná je bezpochyby jednou z najvýznamnejších historičiek umenia, kurátoriek, vykladačiek súčasného umenia svojej, dnes už strednej generácie. Má obdivuhodnú osobnú výbavu. Pracuje s porozumením, je pokojná, pracovitá, vytrvalá, dáva vždy prednosť predmetu svojho záujmu pred sebaprezentáciou, čo je v dnešnom vizuálnom svete výnimočná vlastnosť. Nemá štandardnú vlastnosť slovenských kurátoriek a kurátorov, nemusí sa presadzovať za každú cenu, jej práca hovorí za ňu. Niekedy sa až čudujem, koľko toho stihne, pričom si trvalo udržuje vysokú kvalitu práce. Je v tom v prvom rade jej vzťah k práci, porozumenie, sústredenosť, dobrý a pokojný rozvrh času. Daniela Čarná zlú prácu neodovzdá. Nemá to v povahe. Na to je priveľmi dcérou výtvarníka Ladislava Čarného, no možno aj sestrou staršieho brata Juraja Čarného. Na to je jej život priveľmi spojený s uznaním práce iných, s rešpektom voči ich práci, a to aj v minimalistických podmienkach. A s neokázalou vierou.

MATÚŠ ZAJACAutoportrét 2026, Život s démonmi v hlave / môj denník Nepreložiteľné 2024 / 2026.

Daniela Čarná je kurátorkou v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch. Je to ešte stále aj v čase výtvarníkov zo skupiny A – R, ktorí tam predtým aj počas jej pôsobenia vystavovali a chodili na výstavy svojich spolupútnikov. Tvrdia celý čas, že najlepšia cesta je vlakom. Potešilo ma, že niektorí členovia skupiny prišli aj teraz: Daniel Fischer s Majou, Vlado Kordoš, Igor Minárik, dokonca aj Ivan Bútora so svojím priateľom z bicyklového turné po Slovensku. Dušan Nágel mi zatelefonoval, že chcel prísť, ale nemôže; bol ospravedlnený.

MATÚŠ ZAJACAutoportét 2026, Cítim sa ako v akváriu, potrebujem byť preč od ľudí / môj denník Nepreložiteľné 2024 / 2026.