milujem zážitok z toho, keď z predstavenia cítiť energiu tímovej súhry, keď cítim, že herci idú na doraz, dávajú tomu dušu a majú radosť z toho, čo sa na javisku deje. Divadelná inscenácia Kupec benátsky/Mauser, ktorú ako poslednú premiéru tejto sezóny uviedlo Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava, je presne taká. A že to tak cítia aj samotní herci a tvorcovia, som sa mohla presvedčiť na stretnutí s nimi po verejnej generálke.

Príbeh novej inscenácie v DPOH Kupec benátsky/Mauser stojí na spore medzi Antoniom – kupcom benátskym – a úžerníkom Shylockom, ktorí žijú v dvoch nepreklenuteľných svetoch, oddelení historickou krivdou, rozličným statusom a privilégiami. Antonio si vezme pôžičku od Shylocka a ako záruku sľúbi niečo nezvyčajné. Ak dlh nesplatí načas, Shylock si môže vziať kus mäsa z Antoniovho tela. Keď sa Antonio dostane do problémov a nedokáže peniaze vrátiť, spor vyústi v súdny proces.

BARA PODOLA

„Ako každé veľké dramatické dielo, aj Shakespearov Kupec benátsky stojí na paradoxe. Jednotlivé rozpory sa vrstvia jeden na druhý a vytvárajú komplikovanú sieť významov. Dlhodobo nadržiavať jednej či druhej strane je takmer nemožné, ak nechceme vstupovať na pole predsudku alebo demagógie. Práve preto nám hra umožňuje aktívne pracovať s diváckym vnemom a sympatiami, formovať ich a zároveň diváctvo opakovane vyvádzať z komfortu, v ktorom si usporadúvajú vlastné morálne hodnoty a postoje voči konaniu postáv,“ hovorí autor adaptácie a režisér Dávid Paška, pričom dodáva, že klasický Shakespearov text sa transformuje už samotnou dobou, v ktorej je čítaný a inscenovaný. Vo svojej adaptácii jeho klasiku konfrontuje s obrazom revolučného vojenského tribunálu z jednoaktovky Heinera Müllera Mauser.

BARA PODOLA

inscenácia je odpoveď 

Sedela som blízko pri javisku a vnímala, ako sú herci  na seba naladení, ako si vlastne neviem predstaviť, že by tam jeden z nich nebol, že by tam nebola minimalistická, do červena ladená scéna z kovových objektov, ktorá slúži zároveň ako hudobný nástroj,  ktorý sem-tam niektorý z hercov oživí. Musíte vidieť. Presne tak, ako povedal na tlačovej konferencii predstaviteľ Antonia, Alexander Bárta.  „Teoretizovanie je zbytočné. Inscenáciu treba vidieť,  je odpoveďou na všetko. Robili sme ju ako tím. Vynikajúce je aj to, že má niečo vyše hodiny. Je pomerne vzácne, keď viete v takom čase vystihnúť esenciu témy, ale aj vykresliť charaktery postáv a výsledkom je takýto veľmi zaujímavý tvar. Chceli sme urobiť niečo, v čom sa budeme cítiť dobre. Ak sa s tým niekto dokáže stotožniť alebo minimálne sa napojiť, tak je to len a len dobre. Pre mňa je veľmi vzácne aj to, keď môžem počas hosťovania mimo SND hrať s novými kolegami. Je to pre mňa obrovská zmena a veľká inšpirácia.“