stačila však polhodinka jej vlastných aj rómskych piesní či flamencových a sambových klasík a celý svet bol opäť v rovnováhe! Julka dokáže obecenstvu zdvihnúť alebo aspoň vyrovnať náladu bez ohľadu na to, či práve spieva s Manuša bandom, sláčikovým kvartetom alebo iba akusticky s gitarou.

Úsmev, ktorý má na tvári, keď spieva svoje milované piesne, sa prenáša aj na publikum, ktoré sa spolu s ňou dostáva do stavu blaženosti, šťastia a radosti zo života. A hoci jej umelecký a životný príbeh môže byť vzorom toho, ako sa starať o svoj „kariérny rast“ – neustále sa vzdeláva, rozširuje si hudobné obzory a hravo zvláda aj PR –, úspech zjavne nie je pre ňu to najdôležitejšie. Tu sú tri príklady. Marec 2023, prvé odovzdávanie Rádiohláv v samostatnej kategórii world music. Julka stojí sama v rade pred vchodom (Júlia poznamenáva, že všetci mali covid, preto tam neboli) a podľa reči tela ani veľmi neverí, že by nejakú cenu mohla dostať. Keď sa z pódia ozve jej meno a názov albumu Manuša, od prekvapenia takmer netrafí na pódium.