nie je veľa umelcov, ktorých uznávali aj ich súčasníci. Hrdina tohto rozprávania, Martin Benka – maliar, grafik, ilustrátor, výtvarný pedagóg, ale tiež amatérsky hudobník, skladateľ a husliar –, si však toho uznania užil neúrekom. Už za svojho života získal početné ocenenia doma i v zahraničí. Vyznamenali ho Rádom republiky a ako prvý slovenský výtvarník získal titul národného umelca. Označujú ho za „nestora moderného slovenského maliarstva“, ktorého dielo je ako „testament, v ktorom nám odkazuje bohatstvo slovenskej krajiny i krásu a veľkosť človeka žijúceho v nej“. Úvod tvorí jedna z jeho myšlienok.

Martin Benka sa narodil 21. septembra 1888 v Kiripolci (dnešné Kostolište), v záhorskej dedine pri Malackách, ako najmladšie zo šiestich žijúcich detí v rodine tesára Jozefa Benku a Evy, rodenej Dubníčkovej. O jeho kresliarskom talente vedelo najbližšie okolie už  od jeho útleho detstva, no vzhľadom na nepriaznivé materiálne podmienky nebola jeho cesta za umením priamočiara. Po vychodení šiestich tried obecnej školy v Kiripolci a jedného roku v štátnej maďarskej škole v Malackách ho rodina poslala do učenia k maliarskemu a natieračskému majstrovi Viktorovi Lesqueirovi do Hodonína. Bol najmladším z učňov, a tak spočiatku musel robiť domáceho sluhu – prácu mu prideľovala hlavne pani majstrová. Posledný rok jeho učenia sa však situácia zmenila a mladý Martin mohol úspešne urobiť tovarišskú skúšku.

V júli roku 1906 sa objavil, už ako vyučený maliar a natierač, vo Viedni, kam prišiel na pozvanie svojho staršieho brata Jána. Ten mu poskytol ubytovanie, o prácu sa však musel postarať sám. Pokračoval tam, kde skončil v Hodoníne – ako maliarsky a natieračský pomocník. Oveľa viac ako práca ho však zaujala samotná Viedeň s jej múzeami a galériami. Trávil tam väčšinu svojich voľných chvíľ. Tu ho začala trápiť túžba dostať sa k maľovaniu obrazov.

Jedného dňa sa Benka dočítal v Dělnických listoch, časopise viedenských Čechov, že istý akademický maliar hľadá nemajetných talentovaných žiakov ako pomocníkov v jeho ateliéri. Prihlásil sa a po krátkej skúške ho maliar prijal. Spolu s ďalším pomocníkom maľovali kópie, ktoré ich majster trochu dorobil a predával ako jeho vlastné. Práce sa však nepredávali, majster sa navyše zaplietol do nelegálnych aktivít, a tak celý program skrachoval.

V pravom čase sa v živote Martina Benku objavil český novinár pracujúci vo Viedni, Ján Jozef Langner. Ten rozpoznal umenie mladého maliara a sprostredkoval mu štúdium v maliarskej škole známeho pražského maliara Aloisa Kalvodu. Tu niekde sa začína Benkov skutočný maliarsky život. Ako 21-ročný sa dostal do profesionálnych maliarskych kruhov a zároveň do umeleckého prostredia so všetkým, čo k nemu patrí – s koncertmi vážnej hudby, divadelnými predstaveniami či návštevami galérií a múzeí.

Učenie u Aloisa Kalvodu bolo pre mladého Benku skutočnou školou. Kalvoda ho nielenže učil kresliť, ale pomáhal mu aj s otázkami výtvarnej teórie. Postupne si Benku obľúbil a spravil z neho niečo ako svojho tajomníka. A tak mladý maliar nerozlučne zrástol s ateliérom svojho učiteľa. Kalvoda bral tiež svojich žiakov do plenéru, aby sa snažili zachytiť krajinu. Cestovali spolu najskôr na Šumavu a o niečo neskôr do Týnca na Morave. Učil sa postupne zachytiť správne priestorové pomery a odpozorovať z prírody skutočné farby. Tu sa začala cibriť jeho schopnosť pozorovať a odhaľovať vnútorné súvislosti panujúce v krajine a tvoriace súzvuk s jeho obyvateľstvom.