najpopulárnejšia opera na svete. To by na predstavenie azda aj stačilo. Chcete vypredať sálu? Hrajte Verdiho La Traviatu. Dielo komorné rozsahom aj partitúrou, s nevyčerpateľným priehrštím emócií. Príbeh zamilovanej kurtizány, ktorá obetuje lásku, šťastie aj život, chytí za srdce aj po 180 rokoch.

Davové lákadlo v Košiciach jednoznačne potrebujú. Na našej druhej scéne neskrývajú, že finančná situácia je náročná. Stále sú na tom lepšie ako ich kolegovia z Banskej Bystrice, ktorí budú o premiére najbližšie roky zrejme iba snívať. Dva z troch operných domov nám živoria a trápia sa so základnými prevádzkovými nákladmi. Škoda, že na Slovensku neexistuje ministerstvo, ktoré by malo na starosti kultúru…

Z pomerne odvážnych repertoárových plánov ostala na východe iba ošarpaná klasika. Nie kvalitou, ale produkciou. Scéna aj kostýmy sú kompletne recyklované z iných projektov (Macbeth, Tannhäuser, Roberto Deveraux), diváci sa musia zaobísť bez tlačeného bulletinu. Vlastne ide o majstrovskú ukážku toho, ako sa dá s prakticky nulovými nákladmi vytvoriť hodnotné divadlo. Klasická, tradičná inscenácia stojaca na nápaditosti spevákov a jednoduchom prenose k divákom. Réžia do veľkej miery nasleduje libreto a pridáva pár zaujímavých detailov. Alfreda na konci druhého dejstva zbor doslova vyženie z javiska, tretí akt sa začína odpredávaním majetku Violetty ležiacej na smrteľnej posteli (alebo skôr smrteľnom gauči).

Menšie postavy nezapadli do šedej masy, prakticky každá rekvizita má v minimalistickej koncepcii svoje miesto. Isté pasáže pôsobia možno až príliš hystericky, čo pri podobných dielach vždy predstavuje tenkú hranicu. Nikdy však nie je prekročená úplne. Celkovo ide o počin nijako sa nevymykajúci z tradície dobových sentimentálnych poňatí, vďaka kompaktnému vedeniu uspel.

Spomínaná tradícia sa silno spája aj s hudobnou stránkou. Všade vo svete existuje nános toho, čo sa nespieva (druhá polovica Violettinej árie v treťom dejstve, záverečná replika Doktora) alebo, naopak, spieva navyše (pridaná výška slávnej Sempre libera), prípadne spieva iba občas (cabaletty Alfreda a Germonta). Košice sa držia v bežných intenciách, písaný „prídavok“ po árii má iba Alfred a celková dĺžka nepresiahla dve hodiny.