sonny Rollins zomrel symbolicky len deň pred nedožitými 100. narodeninami Milesa Davisa (1926 – 1991). Miles a John Coltrane pritom patrili k rovnakej generácii titanov narodených v roku 1926 – od Sonnyho (1930 – 2026) boli starší len o štyri roky.

Sonny Rollins bol mladou hviezdou už na sklonku bebopovej éry konca 40. rokov 20. storočia. Hral po boku Charlieho Parkera, Dizzyho Gillespieho, Buda Powella a, samozrejme, Milesa Davisa. Neskôr stál pri zrode kľúčových štýlov moderného jazzu, predovšetkým hard bopu, či pri fúzii jazzu s karibskými rytmami. Nielen pre saxofonistov zostáva jedným z najcharizmatickejších a najobľúbenejších hráčov histórie. Jeho tón, frázovanie a pódiové vystupovanie mali bezkonkurenčnú hĺbku a výraz, ktorými ovplyvnil celé generácie hudobníkov až po dnešok. Bol posledným žijúcim pionierom svojej generácie – po odchode Waynea Shortera (1933 – 2023) či Bennyho Golsona (1929 – 2024) už neostal nikto z tej najužšej svetovej ligy. John Coltrane, Cannonball Adderley, Stan Getz, James Moody, Phil Woods, Ornette Coleman, Gerry Mulligan...

Už nenapravím, že som zmeškal jeho koncerty vo Viedni a v Prahe na jeseň roku 2012, no stále mám v srdci nahrávky, ktoré počúvam od čias konzervatória. Album Tenor Madness (1956), kde v titulnom bluese zvádza legendárny súboj s Johnom Coltraneom, album Plus 4 (1956) s Cliffordom Brownom a, samozrejme, Freedom Suite (1958) v bezklavírnom triu s Oscarom Pettifordom a Maxom Roachom.