ale zďaleka nielen to: Rollins bol autorom skladieb alebo tém, ako hovoria jazzmani, ktoré sa stali súčasťou genetického kódu jazzu. St. Thomas, Oleo, Doxy či Airegin sú skladby, ktoré dnes hrajú študenti aj majstri, a pritom všetky vznikli z jeho prirodzenej schopnosti premeniť jednoduchý nápad na nadčasovú ikonu. V tom bol veľký: vedel, že jazz nepotrebuje komplikovanosť, ale jasnú myšlienku, ktorá unesie fantáziu. Jeho improvizácie nikdy neboli samoúčelné a generácie hudobníkov ich rozoberajú tón po tóne ako najvzácnejšie poklady.

Narodil sa v New Yorku, vyrastal v Harleme. Jeho život bol plný odchodov a návratov. Keď mal pocit, že stagnuje, jednoducho zmizol, aj keď práve prežíval obdobie slávy a uznania. Ako jeden z prvých saxofonistov začal hrať bez klavíra alebo iného harmonického nástroja, pretože vedel, že jeho saxofón unesie okrem melodických liniek aj celú harmonickú architektúru skladby a zároveň poslucháč cíti, ako sa myšlienka rozvíja v reálnom čase. Dá sa povedať, že koncom 50. rokov z tohto spravil svoj „podpisový zvuk“. To bolo predtým, ako sa na dva roky stiahol z verejného účinkovania.