doterajšie preklady do slovenčiny sú z roku 1958 – časť sonetov preložil Stanislav Bláha a kniha vyšla s ilustráciami Ernesta Zmetáka; v roku 1987 to bola prekladateľka Anna Sedláčková a v roku 2001 tiež nie všetky preložil Ľubomír Feldek a kniha vyšla aj v druhom, dvojjazyčnom vydaní v roku 2006. Trvalo teda 25 rokov, aby sa toto nevšedné dielo dalo celé prečítať aj v slovenčine. Marián Andričík má v tomto smere prvenstvo, keďže v predmetnej knihe nájdeme všetkých 154 sonetov a pridanú báseň Milenkin nárek.

Pri tejto knihe sa treba nevyhnutne zmieniť o jej výtvarnej kráse. Návrh obálky, grafická úprava, zalomenie a sadzba sa Jakubovi Milčákovi veľmi vydarili – tvarovo, farebne sa hodia k Shakespearovým sonetom, k ich obsahu. J. Milčák veľmi nápadito riešil číslovanie strán a číslovanie sonetov. Prebal knihy (a rovnako aj jej obálka) je ladený do jemných farbieb s prevažujúcou svetlomodrou, čo zodpovedá lahodnosti veršov a zjemňuje vizuálnu hmotnosť knihy. Výtvarnú stránku tohto krásneho diela dotvárajú ilustrácie, ktorých autorom je kanadský výtvarník, grafický dizajnér a autor malieb Dan O’Neill (1942), ktorý dlhý čas spolupracoval s prekladateľom Mariánom Andričíkom. Pre jeho tvorbu sú charakteristické snové a figurálne motívy, hra svetla a tieňov, dominantná technika je litografia a klasický uhoľ, grafit a tuš. Čiernobiele ilustrácie v tejto knihe pôsobia svojou detailnosťou a obsažnosťou, akoby boli hrou farieb. Je to jedna z takých kníh, ktorých obsah a výtvarná forma sa k sebe vzácne približujú.

„Sonety v sebe obsahujú aj témy a motívy, ktoré súzvučia aj s našimi dnešnými časmi.“

Viac ako polovicu strán v tejto knihe zaberajú Poznámky a vysvetlivky, Kalendárium života a diela Williama Shakespeara, Doslov, Použitá literatúra, Použité skratky, Zoznam ilustrácií (koláží k niektorým sonetom), a tak samotné sonety a pridaná báseň Milenkin nárek zaberajú 196 strán zo 424-stranovej knihy. Takéto rámcové časti sú v Andričíkových knihách prekladov majestátne, precízne, bohaté na reálie, takže sa dá zakaždým povedať, že predstavujú teoretické dielo a sú obrazom autorovej dôslednosti a pracovitosti. Platí to osobitne o doslove s názvom Keď nebo klope na pekelné brány, ktorého názov istým spôsobom pripomína výrok Eugena Ionesca o Shakespearovi, že „mal miesto medzi Bohom a zúfalstvom“. Textová časť – Poznámky a vysvetlivky – je fakticky výkladom Shakespearových veršov, konkrétne 154 sonetov. Takýto horizontálny a vertikálny výklad sa v literatúre nájde málokedy; dalo by sa povedať, že z kníh, ktoré M. Andričík preložil z tvorby Miltona i z kníh predtým, sú poznámky a vysvetlivky pri Shakespearových sonetoch najbohatšie a najobdivuhodnejšie.