záhrada je vecne Mrvovej ateliérom. Svedčia o tom Mrvovej prsty a nechty na rukách s viditeľnými stopami práce v záhrade a pri tvorbe obrazu. Názov V jej záhrade (rozkoší) však pomenúva celkom nesymbolicky courbetovský motív zrodu sveta a jeho filiácie v modernom výtvarnom umení začiatkom 20. storočia, s Georgiou O’ Keeffe, Hilmou af Klint, zjavné aj v bliznách romantickej poézie Janka Kráľa a Sama Bohdana Hroboňa. V širšom zmysle ide potom aj o rozpätie medzi pudor a horror v sérii Boticelliho dosák Nostalgia degli Oresti a v najširšom zmysle aj o antické a praveké erotické motívy.  

1 Báseň Garyho Snydera Čo treba vedieť, aby sa človek stal básnikom je básnicky napísanou poetikou literárneho textu:

čo sa len dá o zvieratách ako ľuďoch.

poznať názvy stromov, kvetov a burín.

mená hviezd a pohyb planét

a mesiaca.

svojich šesť zmyslov, všímavou a vycibrenou mysľou.

aspoň jeden druh tradičnej mágie:

veštenie, astrológiu, knihu premien, tarot;

sny.

iluzórnych démonov a iluzórnych živých bohov;

Gary Snyder nemá svojimi šiestimi zmyslami na mysli alegorickú, ale vecnú poetiku básne: zvieratá nie sú ako ľudia, ale treba o nich hovoriť súbežne s ľuďmi. To pomenúva Fedor Matejov s A. F. Losevom ako základ nemetaforickej, entymematickej poetiky „založenej na úsudkoch a trsoch životných faktov, a to nielen v súvislostiach rétoriky a životne praktickej argumentácie, ale aj v logike rozvíjania sujetu v umeleckom texte“, v súvislosti „s názvami stromov, kvetov a burín, s menami hviezd a s pohybom planét a mesiaca“, s použitím šiestich zmyslov „všímavou a vycibrenou mysľou“. Snyder do toho vpletá ešte tradičnú mágiu, veštenie a sny, démonov a bohov. Utvára novú poetiku básne. Takto vzniká aj nová poetika obrazu Juliany Mrvovej.