martin Kukučín, lebo slová z úvodu sú o ňom, ako keby žil dva životy. Jeden žil ako žiak, študent, lekár v Chorvátsku a v Južnej Amerike, pod svojím vlastným menom Matej Bencúr. V tom druhom bol spisovateľom, ktorý bol... akousi základnou hodnotou i základnou mierou slovenskej prózy... a je v ňom známy ako Martin Kukučín. O spisovateľovi Martinovi Kukučínovi predsa len niečo vieme. Vieme, že bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského literárneho realizmu a zakladateľom modernej slovenskej prózy. Niektorí si azda spomenú na niektoré jeho diela (Rysavá jalovica, Dom v stráni). Život Mateja Bencúra je však prakticky celkom neznámy. Takže si o ňom niečo povieme.

Narodil sa 17. mája 1860 v dolnooravskej dedine Jasenová ako štvrté dieťa Jánovi Bencúrovi-Jurišovi a Zuzane, rodenej Paškovej. Bencúrovci boli stará jasenovská sedliacko-richtárska rozvetvená rodina. Matejovi rodičia vlastnili trochu pôdy, ale nie toľko, aby sa rozdelila všetkým deťom. Gazdovstvo tak zdedil najstarší syn Ondrej, druhého syna Jána oženili a sestru Katarínu vydali. No a najmladšieho poslali s batôžkom do sveta.

Na základnú školu chodil do rodnej Jasenovej, na strednú školu začal chodiť v Revúcej a keď revúcke gymnázium maďarská vláda zatvorila, pokračoval v Turčianskom Svätom Martine. No a keď zavreli aj toto gymnázium, musel mladý Bencúr dokončiť stredoškolské štúdium v Banskej Bystrici. Tri roky študoval teológiu a po skončení štúdia prijal na krátky čas miesto pomocného učiteľa v rodnej Jasenovej.

Učiteľovanie sa mu neveľmi páčilo, a tak sa rozhodol pre literárnu činnosť. Svoju prvú poviedku napísal ako 23-ročný a potom už prichádzali rad za radom ďalšie. Po rozviazaní učiteľského pomeru strávil určitý čas na prešporskej evanjelickej teologickej akadémii, ale zakrátko odtiaľ odišiel. Pobral sa do Prahy a zapísal sa na Lekársku fakultu Karlovej univerzity.

V Prahe sa pretĺkal ťažko. Nemal peniaze na jedlo, tobôž na predpísané skúšky, a tak mu štúdium trvalo osem rokov. Hlavným zdrojom jeho príjmov boli drobné honoráre za vydané poviedky. Podobne sa mu vodilo aj po skončení štúdií, keďže nemal peniaze ani na promóciu, ani na zriadenie súkromnej lekárskej ordinácie.

V Prahe sa zoznámil s chorvátskou rodinou obchodníkov s vínom Didolićovcov. Tí, vidiac beznádejnú situáciu mladého Bencúra, ponúkli mu miesto lekára v obci Selce na ostrove Brač. Doktorovi Bencúrovi sa veľmi zo Slovenska nechcelo, ale, poznajúc svoju neutešenú finančnú situáciu, ponúkané miesto prijal. Podmienky boli totiž veľmi priaznivé – 1500 zlatých ročného dôchodku, vlastná lekáreň, byt, kurivo, sluha a osobitné taxy od majetných rodičov. Pre Mateja Bencúra sa tak začala ahasverovská púť, ktorá ho navždy vzdialila od živých zdrojov svojej tvorby – od slovenského dedinského ľudu.