Úradník

Narodil som sa vo fabrike,

no nemám robotnícky pôvod.

Môj otec bol úradník.

 

Ročník 1906,

čo znamená, že žil

najmenej v troch režimoch,

pobýval najmenej v troch krajinách

a ovládal najmenej tri reči.

Päťdesiatšesť rokov bol zamestnaný

a presne toľko aj pracoval. 

Vlastne nie, o pol roka menej.

Od jesene 1944 do jari 1945

čerpal nezákonnú dovolenku

v horách stredného Slovenska.

Rovnú polovicu svojho života

budoval socializmus v tomto štáte.

 

Nepochyboval o jeho základných princípoch.

O jeho fungovaní v praxi si myslel

svoje. Ale potichu, v súlade

so svojím založením a skúsenosťami.

Ak bol o niečom presvedčený, tak o tom,

že nie každá práca je matkou pokroku,

len tá poctivá. Od sirény po sirénu.

Vtedy sirény ešte oznamovali

začiatok a koniec pracovného času,

netrúbili len symbolicky

na počesť a na slávu

hrdých výročí.

   

Môj otec bol úradník. Zovňajškom 

ladil so svojím postavením. 

Každé ráno sa hladko oholil

a schoval sa za sklá okuliarov

(pokiaľ išlo o rámy, držal krok

so svetovým trendom v rámci domácich možností).

Vždy v nenápadnom obleku

(sivý tvíd, neskôr tesil).

Vždy s kravatou.

V náprsnom vrecku saka plniace pero, 

vo vnútornom hrebeň a legitimácie, potvrdzujúce 

jeho príslušnosť, súvzťažnosť, lojálnosť

(v nich vždy načas zaplatené známky

a dobrovoľné príspevky v patričnej výške).

Vždy s aktovkou.

Nenosieval v nej termosku s kávou,

nevynášal v nej úzkoprofilové veci,

napĺňal ten predmet pôvodným obsahom:

aktami.