spojovacím článkom Skalice a Liptovského Mikuláša nebol ľud, ale meštianstvo. Daniel Rapant sa narodil v prostredí malého vidieckeho mesta v rodine remeselníka. Tu vychodil ľudovú školu. V rokoch 1909 – 1917 študoval na gymnáziu v Skalici, potom do roku 1922 na Karlovej univerzite v Prahe históriu a slavistiku. Ako dokladá Belo Polla v zborníku Historik Daniel Rapant: Život a dielo (1897 – 1988 – 1997), ktorý editoval Richard Marsina a vyšiel v roku 1998 pri Rapantovej storočnici, Rapant študoval v rokoch 1922 – 1923 aj na Sorbonne v Paríži a bol na viacerých študijných a výskumných pobytoch vo Viedni a Budapešti. 

prvý moderný profesionálny slovenský historik

Daniel Rapant bol prvý moderný profesionálny slovenský historik. Ešte generácia Jonáša Záborského, trochu neskôr Františka Víťazoslava Sasinka a začiatkom dvadsiateho storočia Júliusa Bottu písala slovenské dejiny ako romance, príbehy v anglickej a škótskej románovej tradícii, z čoho vyplýval ich neoromantický epický charakter.

Daniel Rapant patril k nastupujúcej generácii odchovanej pražskou Karlovou univerzitou.  Bola to Praha po Masarykovom spore o Dreyfusa, v ktorom obhajoval demokratického ducha českej tradície. Bol to však už aj duch Masarykovho kritika Josefa Pekařa a duch Emanuela Rádla, ktorý je ešte stále neuralgickým bodom českej historiografie.

Treba to povedať aj preto, že Daniel Rapant bol nasiaknutý týmto polemickým duchom. Nebol vyznávačom jedného československého národa, na to si priveľmi ctil fakty. Nebol ani slovenským nacionalistom, na čo v mäkkej podobe tak trochu navádzal jubilejný Marsinov zborník. Bol politickým chránencom Milana Hodžu a ten určite nestál v roku 1938 v jednom okne s Andrejom Hlinkom, ale s Ivanom Dérerom.

Daniel Rapant bol s Milanom Hodžom spojený aj ako historik. Hodža bol profesorom dejín a ostal ním aj v čase, keď bol trvalo prvorepublikovým politikom – to miesto mu ponechávali a zástupne na ňom fungoval práve Daniel Rapant. A nech bol Milan Hodža akýkoľvek, slovenský vojnový štát mu bol vzdialený a uvažoval v stredoeurópskych a európskych rámcoch. Bol aj inovatívnym historikom, hoci je jeho Československý rozkol z roku 1920 dodnes nedocenený.