tradícia novoročných koncertov viedenských filharmonikov sa datuje od roku 1939. Ak sa na históriu nechceme pozerať selektívne, s týmto podujatím prvýkrát prišiel rakúsky nacistický režim počas vojny. Novoročný koncert sa však za takmer 90 rokov svojej existencie posunul na jednu z najvýznamnejších kultúrnych udalostí každoročne a celosvetovo. Za svoju históriu ho dirigovali viacerí slávni dirigenti, Herberta von Karajana nevynímajúc.

Koncert má od svojho vzniku svoje nepísané pravidlá a pomerne predvídateľnú dynamiku. Iba niektoré ročníky prinesú nejakú zásadnejšiu zmenu, z ktorej občas vznikne ďalšia tradícia. Koncertu dominujú skladby skladateľskej dynastie Straussovcov a napríklad tlieskanie publika počas záverečného prídavku, Pochodu Radetzkého, bez ktorého si dnes koncert nevieme predstaviť, zaviedol dirigent Willi Boskovsky až v roku 1975. Minulý rok, teda 1. januára 2025, prvýkrát v histórii podujatia, zaznela skladba od ženskej skladateľky, Constanze Geiger.

Tento rok bol na konzervatívne pomery Neujahrskonzertu, s trochou preháňania, priam revolučný. Kanadský dirigent Yannick Nezét-Séguin si jednoducho viaceré veci urobil po svojom. Novoročný koncert dirigoval prvýkrát vo svojej kariére. Pri predposlednom prídavku, slávnom valčíku Na krásnom modrom Dunaji okrem novoročného vinšu predniesol aj krátky príhovor v angličtine a francúzštine. Pri vyššie spomínanom poslednom prídavku tlieskajúce publikum dirigoval priamo z davu, prechádzal sa po celej sále.