1

Kľúč k architektonickej tvorbe Michala Milana Harminca (1869 – 1964)  mi ponúkli dve úvahy, poukazujúce na jej momentum. V monografii # Harminc Jany Pohaničovej a Petra Vodrážku (2018) prezentujú budovy Tatra banky Harmincove riešenia, rozsiate po Slovensku. V knihe Zdenka Ďurišku Pálkovci: Príbeh rodu garbiarskych podnikateľov z Liptova (2013) zase autor otvára príbeh moderného slovenského podnikania na Liptove, najmä v Liptovskom Mikuláši a v Ružomberku s podnikateľskými rodinami Pálkovcov, Makovických, Houdekovcov, ktorého súčasťou je aj meštianska architektúra M. M. Harminca. Obe sa týkajú toho istého – otázky zrodu modernej meštianskej spoločnosti a kultúry na Slovensku v 19. a 20. storočí.

2

Architektonické dielo M. M. Harminca je podobne ako u Dušana Jurkoviča zasadené do dvoch architektonických období, do secesie a funkcionalizmu. Na rozdiel od Jurkoviča však ostal Harminc v oboch fázach eklektikom. Jeho visačkou nie je inovatívnosť, ale architektonická solídnosť a staviteľská výkonnosť. Preto sa o ňom toľko nehovorí, hoci má v slovenskej architektúre pevné miesto. Okrem toho pochádzal M. M. Harminc z Dolnej zeme, z Kulpína, srbskej dediny pri Báčskom Petrovci, v ktorom žila v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia vyše polovica Slovákov. Osud strednej Európy bol však v tomto období a v celom 20. storočí k takýmto miestam nemilosrdný. Každá politická zmena sa podpísala na ich geopolitickej traumatizácii.

Nie ináč to bolo aj v Kulpíne, ktorý je napoly utajeným miestom kultúrnej pamäti Slovenska. V 18. storočí sem doputovali slovenskí evanjelici z Oravy, ktorí sa vydali na juh a neostali – ako predkovia Františka Mikloška – na Slovensku, ale došli až na Dolnú zem, do Srbska. 

V Kulpíne sa narodili Michal Milan Harminc, Félix Kutlík a jeho syn Félix, zakladateľ srbskej výtvarnej školy a autor genealogického príbehu rodu Kutlíkovcov, ktorý dokumentuje historické osudy slovenskej meštianskej inteligencie. Odtiaľto kandidoval do uhorského parlamentu Viliam Pauliny-Tóth a po smrti Miloša Štefanoviča Milan Hodža.