pohľady na dejiny našej architektúry dvadsiateho storočia prešli v posledných desaťročiach významnými zmenami. Súvisí to s vývojom samotnej architektúry a so zmenami názorov na jej účel, význam a zmysel, ako aj s novými prístupmi historikov architektúry. Stačí si porovnať kanonizované dejiny architektúry Martina Kusého a Henriety Moravčíkovej s Matúšom Dullom.

Dejiny architektúry majú v kultúrnej histórii osobitné miesto. Nedajú sa chápať len ako dejiny slovenskej architektúry, ale aj, a možno predovšetkým, ako dejiny architektúry na Slovensku. Podobne to platí pre hudbu, film, fotografiu, výtvarné umenie, ale aj pre literatúru na Slovensku nepísanú po slovensky, všade tam, kde nie je jazykom kultúry slovenský jazyk, písmo, ale iné médiá, obraz, krajina či telesná prezencia.

REPROFOTO TÝŽDEŇNa juh od Spišskej Novej Vsi, 1935.

trojhviezdie

V súčasnosti sa u nás všeobecne akceptuje, že v modernej slovenskej architektúre dvadsiateho storočia tvoria súhvezdie traja klasickí architekti – Dušan Jurkovič, Friedrich Weinwurm a Emil Belluš. Každý z nich má svojho monografistu či monografistku – Dušan Jurkovič Danu Bořutovú, Friedrich Weinwurm Henrietu Moravčíkovú a Emil Belluš Matúša Dullu. V posledných desaťročiach sa síce opatrne presadzuje aj názor, že jadro modernej architektúry tvoria skôr Friedrich Weinwurm a Emil Belluš než Dušan Jurkovič, ale návrat ku Kochovmu sanatóriu a k jeho záhrade, identifikácia Jurkovičových budov elektrární a jeho bratislavskej teplárne spresnili Jurkovičovo rovnocenné dvojpólové postavenie v secesnej a funkcionalistickej architektúre dvadsiateho storočia a identifikovali jeho skutočný význam a miesto v slovenskej architektúre a občianskej spoločnosti prvej polovice dvadsiateho storočia. Dnes môžeme potom hovoriť o rovnocennosti Jurkovičovho tehlového, Weinwurmovho sivého a Bellušovho bieleho funkcionalizmu, spojených básnivou imagináciou Juraja Mojžiša. 

avantgardista Ladislav Foltyn

Ak posudzujeme Ladislava Foltyna len ako architekta, jeho miesto v dejinách architektúry je skôr periférne. Ak sa však naňho pozrieme ako na absolventa dessauského Bauhausu, historika architektúry, fotografa a filozofa avantgardnej architektúry, dostáva sa do centra uvažovania.