nobelovský výbor berie do úvahy idey, aj politické, ktoré literáti stelesňujú, a neopomína prostredie, z ktorého vzišli. Tento rok udelila Kráľovská švédska akadémia vied cenu maďarskému spisovateľovi Lászlóovi Krasznahorkaiovi za „presvedčivé a vizionárske dielo, ktoré uprostred apokalyptického teroru opätovne potvrdzuje silu umenia“. Je v tom politika? Keď cenu dostane autor kritický voči Viktorovi Orbánovi – a Viktor Orbán mu k nej (formálne) zablahoželá?

Jednoznačne, ale nie len kvôli Orbánovi. To by bola úzka interpretácia.

Vo svete, kde bežne debatujeme, či už tretia svetová vojna beží, alebo ak nebeží, kedy sa začne, vo svete, kde je apokalyptický teror Ruska pre Ukrajincov dennou realitou, je Krasznahorkai aktuálny esteticky, politicky – a bolestne. Hoci, ako mi pod rukou prezradil jeden slovenský vydavateľ veľmi kvalitnej literatúry, László Krasznahorkai je autor, o ktorom sa stále viac hovorí, ako sa číta. Asi by sme to viacerí mali napraviť.

Navyše, jeho meno znie nášmu uchu takmer domácky. Krásna hôrka, Krasznahorkai, pochádzajúci z Krásnej hôrky? Akokoľvek to už je, ten spoločný uhorský priestor v nás zanechal spriaznenosť, akú by nemali pošliapať ani resentimenty z dejín, ani orbánizmus, ani falošná hra slovenských populistov na priateľstvo s Maďarmi, tými vyvolenými, nacionalistickými a proputinovskými. To len na okraj, lebo politika od literatúry ozaj nie je nikdy ďaleko.

Takže, kto je László Krasznahorkai?