kľúčom k Bartuszovej tvorbe sú jeho osobné svedectvá. Objavili sa v knihe rozhovorov Alberta Marenčina Košický poustovník (1988) s Júliusom Jakobym, čo v tom čase nebolo vôbec samozrejmé – tak ako v roku 2017, keď vyšiel druhýkrát s doslovom Juraja Mojžiša. Bartusz má veľké rozhovory s Janou Geržovou (2009) v Rozhovoroch o maľbe a s Danielom Brunovským a Denisou Doričovou Gura v Slovenských ateliéroch (2010). V monografickom katalógu BARTUSZ z výstavy v roku 2010 v SNG urobil veľký rozhovor s Vladimírou Büngerovou a Luciou Gregorovou Stach. Veľký rozhovor mal v roku 2020 s Danielom Liškom, editorom monografie Jakoby – Retrospektíva. Po jeho smrti vysielala televízia jeho filmový rozhovor z roku 2018.

detský pohľad na sochy

V rozhovoroch krúžil okolo niekoľkých základných tém. Tou zakladajúcou bola jeho detská fascinácia sochou. V rozhovore s Janou Geržovou (2009) hovorí o tom, ako si uvedomoval maminým prostredníctvom svoju maďarskú identitu a otcovým zase fascináciu sochou a túžbu po umení: „Ešte predtým, keď som bol celkom malý, pamätám si, ako mi otec rozprával, že keď sa učil za sústružníka, bol v úžase z toho, ako cestou na obed vídaval cez škáry v plote sekať v záhrade mužov sochy. Bola tam zrejme nejaká kamenosochárska dielňa. Pre neho to bol nádherný zážitok, ktorý sa aj vo mne zrejme uložil a utkvel v pamäti.“

Podobne to v tom čase zopakoval v rozhovore s Denisou Gura Doričovou a Danielom Brunovským, ale aj inde.