vraj sa rozpočet Netflixu na natočenie nového seriálu Narnia počíta v stovkách miliónov dolárov – očakávaná návratnosť tomu teda musí zodpovedať. Čo však je naozaj v tej tajomnej skrini? Ponúkam prvý z mojich troch objavov (a nie sú to doláre). Nech je inšpiráciou pre vlastné hľadanie každého čitateľa. Lebo vieme, že každý, kto sa do tajomnej Narnie dostane, tam zažije svoj vlastný, jedinečný príbeh...

imaginácia ako cesta k porozumeniu zmyslu

Na Lewisovi je výnimočné, že sa do literárnej histórie zapísal hneď v niekoľkých kategóriách, ktoré sa takmer nikdy v osobe jedného autora neprekrývajú – bol autorom vysoko odborných literárno-vedeckých diel o stredovekej literatúre; je známy ako kresťanský apologetik, t. j. obhajca základných kresťanských právd; komerčne najúspešnejšími sú však jeho imaginatívne a fantazijné diela. Lewisov záber je naozaj široký. To, že niekto píše odborné knihy a k tomu teologické úvahy, nás asi neprekvapuje. Prečo sa však Lewis s Tolkienom pustili do písania rozprávok?

Pre porozumenie Lewisovho diela je dôležité skúmať, aká bola pre neho dôležitá imaginácia a ako s ňou pracoval. Mnohí iste poznajú Sinekov bestseller Začni otázkou prečo, ktorý spopularizoval objavy neuro-lingvistického výskumu posledných rokov. V zjednodušenom súhrne: náš neokortex je sídlom racionálneho uvažovania a jazyka, ale je to vnútorný limbický mozog, ktorý spracováva emócie, obrazy a otázky zmyslu. A kľúčom, ktorý otvára spojovacie dvere medzi naším jazykom a porozumením hlbších významov, je rozprávanie príbehu. Nie hocijakého príbehu – Sinek hovorí o dôležitosti rozprávania príbehu zrodu, archetypálneho príbehu, ktorý by Lewis nazval pravdivým mýtom. V eseji O príbehoch hovorí: „Príbeh spôsobuje niečo, čo žiadna definícia nedokáže – aj keď (vymyslený alebo rozprávkový) príbeh nie je reálny v povrchnom zmysle toho slova. Ale príbeh nám ponúka obraz o tom, aká by mohla byť podstata vnútra skutočnosti.“