medzi ďalšie dôkazy modernosti patria napríklad desiatky galérií súčasného umenia. Mnohé z nich potvrdzujú vyspelosť privátneho sektora a dokazujú, že investícia do umenia sa vypláca. Jednou z takýchto súkromných galérií, ktorá by mohla získať prívlastok top galéria v Paríži, najmä teraz, keď Centre Pompidou ide do rekonštrukcie, má názov Nadácia Louisa Vuittona. Nosí meno svojho zakladateľa, módneho dizajnéra. Prezidentom značky je v súčasnosti Bernard Arnault. Bol to práve on, kto na tvorbu galérie oslovil známeho architekta Franka Gehryho. Dostal tak Paríž na mapu architektonických klenotov 21. storočia. Toto leto sa oplatilo galériu navštíviť aj pre výnimočný obsah výstavného priestoru. Výber tvorby tu predstavil umelec zvučného mena David Hockney. Najskôr však niekoľko viet o architektúre. 

Gehry Arnaulta zaujal najmä svojím Guggenheimovým múzeom v Bilbau (1991 – 1997). Budovu Nadácie Louisa Vuittona sa podarilo zrealizovať do dvanástich rokov od ich prvého spoločného rozhovoru a do takmer ôsmich rokov od verejného oznámenia, že galériu navrhne Gehry. Vznikol inteligentný výstavný priestor na mieste, kde predtým nič nebolo postavené. 

inovátor a experimentátor 

Frank Gehry sa výrazným spôsobom zapísal už do dejín svetovej architektúry druhej polovice dvadsiateho storočia. Počas pamätnej výstavy v Múzeu moderného umenia v New Yorku (1988) sa jeho meno ocitlo medzi menami ako Rem Koolhaas, Zaha Hadid, Daniel Libeskind, Peter Eisenman, či Bernard Tschumi. Mali predstavovať architektonický smer postmoderny – dekonštruktivizmus. Manifestom by pokojne mohlo byť teoretické dielo Roberta Venturiho s názvom Complexity and contradiction in architecture – Zložitosť a protiklad v architektúre (1966).