tridsaťročná kariéra, desiatky veľkých scén. Od domácej Bratislavy cez „adoptívnu“ Prahu až po Viedeň, Mníchov, Miláno, Paríž, Londýn, Moskvu či New York. Práve na doskách Metropolitnej opery bola prvou Rusalkou, ospevovanou Káťou Kabanovou či večnou Jenůfou, po jej boku pôsobila absolútna svetová špička. 

Popri Edite Gruberovej a Lucii Popp stojí na vrchole našich speváckych exportov. Obe jej bývalé kolegyne (dnes už, bohužiaľ, zosnulé) už podobnú poctu na prvej scéne dostali, a tak bola Gabriela Beňačková prirodzenou voľbou. A ako jediná z nich si ju ešte mohla pozrieť v sále, zažiť prierez jej bohatého repertoáru. Dramaturgia pri takýchto projektoch málokedy poteší každého, i v tomto prípade si ju viem predstaviť celistvejšiu. Úvodná predohra k Schönbergovmu oratóriu Gurre-Lieder pôsobila v kontexte toho, čo prišlo po nej, zvláštne. Z piatich Wesendonck-Lieder Richarda Wagnera odzneli iba posledné dve, čo je vzhľadom na krátkosť celého diela škoda.

Excelentná wagnerovská sopranistka Nina Stemme, najväčší ťahák podujatia, zo zdravotných dôvodov nespievala, piesní na texty básní Mathilde Wesendonck sa chopila domácemu publiku známa Maida Hundeling. Ide o jedny z najlyrickejších vokálnych línií, aké kedy Wagner napísal, Nemka ich zvláda bez akýchkoľvek problémov. I keď zopakujem – škoda, že ich dramatugia nezapracovala kompletne.