zabudol dcéru v rozhorúčenom aute, ale vraj za to nemôže. Išiel rovnakou trasou ako vždy, a preto sa prepol na autopilota. Zámerom filmu údajne nebolo nikoho súdiť ani ospravedlňovať, ale k hlavnému protagonistovi nemohol byť vľúdnejší. Vyslovene s láskou pristupujú tvorcovia k postavám v druhom dnešnom filme – príbehu z prostredia britskej aristokracie a jej služobníctva. Na začiatku 30. rokov čakajú všetkých veľké zmeny. Tie, naopak, neprichádzajú v prípade posledného filmu. Pritom poriadny prievan v zatuchnutom systéme školstva by sa určite zišiel. Hovoríme o Maďarsku, pochopiteľne. Náš minister, našťastie, dokáže dôležité zmeny úspešne predstierať. 

film týždňa: Otec

Ráno ako každé iné. Pravidelný beh, sprcha a šup do práce. Tak predsa jedna zmena oproti bežnej rutine: dcéru treba odviezť do škôlky, lebo manželka dnes nemôže. Všetko prebehne ako má, dievčatko vystúpi z auta a odcupitá za pani učiteľkou. A potom už rýchlo do firmy, povinnosti nepočkajú. Moment, naozaj to bolo takto? Alebo si to Michal pamätá zle? Že urobil fatálnu chybu, zistí až po niekoľkých hodinách letnej horúčavy. Následky sú tragické.

Ešte predtým, než sa dráma Otec dostala do kín, vedelo sa o nej pomerne dosť – téma, forma spracovania i úspešná premiéra na festivale v Benátkach. Slovenský kandidát na Oscara, s nulovou šancou na nomináciu, ale s príležitosťou zaujať aj v zahraničí. Ide o film, ktorý neskĺzava do bulváru ani lacnej citovej manipulácie, napriek ťaživosti témy si udržiava odstup. Hlavnú postavu vidíme opakovane behávať, akoby chcela pred niečím uniknúť – pred vinou, pred sebou samým. No kamkoľvek sa ukryje, aj do záhradnej búdky, niekto alebo niečo mu to zakaždým pripomenie.