už názvy prvých troch diel, ktoré 27. augusta otvorili jedenásťdňový maratón – Matka, Sirota a Otec –, naznačili ústrednú tému. Zlatý lev pre Jima Jarmuscha za poviedkový film Otec, matka, sestra, brat len podčiarkol, že stredobodom benátskej Mostry sa tohto roku stala rodina. Často oslabená, narušená, chorá, v rozklade, ale vždy to jediné a najdôležitejšie, čo nám zostáva.

hlas dieťaťa

Aktuálne dianie v Pásme Gazy potlačilo sústredenie na Ukrajinu. V programe bol jediný celovečerný a jeden krátky ukrajinský film, zato cestu do Benátok si prostredníctvom zahraničných produkcií našli viacerí ruskí filmári vrátane klasika Alexandra Sokurova, ktorý tu predstavil svoj vyše päťhodinový rusko-taliansky monument Režisérov zápisník. Ruská režisérka Nastia Korkia dokonca za celovečerný film Krátke leto vo francúzsko-nemeckej koprodukcii získala cenu Lev budúcnosti pre najlepší debut.

Senzáciou a favoritom sa od prvého uvedenia stal Hlas Hind Rajabovej. Tuniská režisérka Kaouther Ben Hania, nominovaná vlani na Oscara za dokument Štyri dcéry, skutočne posunula hranice, keď s použitím drsných autentických zvukových nahrávok, skombinovaných s akciami hercov, rekonštruovala zúfalý pokus pracovníkov Červeného polmesiaca zachrániť šesťročné dievčatko, ktoré uviazlo v rozstrieľanom automobile uprostred bojovej línie. Telefonáty matky, otca a najmä dlhé rozhovory s malou Hind, ktorá so zranením uviazla v neustále ostreľovanom aute, obklopená mŕtvymi, sú autentické. Inscenovaný príbeh mužov a žien, pre ktorých sa jej záchrana stala prioritou a osobnou záležitosťou, ich decentne dopĺňa bez akejkoľvek politiky či ideológie. Keď porota vedená americkým režisérom Alexandrom Payneom napokon uprednostnila nenápadný film Jima Jarmuscha a Hlasu Hind Rajabovej pririekla „len“ Grand Prix, diváci, novinári aj filmári netajili sklamanie ani pobúrenie.