klenot európskej opery 20. storočia. Príbeh o voľnosti, narušení tradičnej spoločnosti aj obrane a strachu voči novému, nepoznanému. Jedno z vrcholných poľských hudobných diel je v medzinárodnom priestore prakticky neznáme, pár rokov po sebe si ho teraz osvojili druhé scény na Slovensku i v Česku.

Do krajiny kráľa Rogera prichádza Pastier. Káže cudziu vieru, ľudia sú rozčarovaní a žiadajú jeho hlavu. Po stretnutí v paláci však očarí nielen fanatický dav, no i Rogerovu ženu Roxanu. Vládca tak nemá na výber, vyberá sa za Pastierom a prežíva duševné znovuzrodenie. Opona padá po transcendentálnej óde na Slnko.

Karol Szymanowski dejové línie v závere úmyselne neviaže, je iba na režisérovi, ako sa s nimi vyrovná. Zarámcovanie chaosu je kľúčové, navyše sa vynára otázka, či je ona život meniaca skúsenosť reálna alebo ide iba o manifestáciu vnútorného konfliktu monarchu. Libreto zanecháva viaceré odkazy a náznaky, no nikdy exaktnú odpoveď.

Zatiaľ čo košická inscenácia rozpletá niť sexuality a akceptácie vlastnej identity, v Brne sa sústredia na osamotenosť a bezvýchodiskovosť hlavnej postavy. Réžie sa chopil mladý režisér a čerstvý absolvent Janáčkovej akadémie múzických umení Vladimír John. Poňatie poväčšine nevybočuje z roviny priemeru, štandardu, zaskvie sa však v záverečnom dejstve.