dnes patrí Dušan Jurkovič k najvýznamnejším slovenským moderným architektom. Dušan Samuel Jurkovič (23. august 1868, Turá Lúka – 21. december 1947, Bratislava) patril do jurkovičovskej vetvy, spojenej s Myjavou, Sobotišťom, Skalicou, západným Slovenskom. Na rozdiel od bratranca, martinského ideológa Svetozára Hurbana Vajanského, bol po starom otcovi pevne vrastený do predmetného sveta. Netrpel bratrancovým slavianofilstvom a zrejme ani maďarofóbiou. Bol Slovákom, spriazneným s Moravanmi a Čechmi, staval v rakúskej časti habsburskej monarchie, na Morave a v Čechách, požíval priazeň a neskôr úctu českého sveta. Na Slovensku nebol prorokom nielen pred prvou svetovou vojnou, ale ani za prvého Československa a samostatného slovenského vojnového štátu, a ani za komunistickej Slovenskej socialistickej republiky. Bol tŕňom v oku ako všetci výnimoční Slováci.

Do nižších škôl chodil Dušan Jurkovič v Brezovej pod Bradlom, Šamoríne a Šoproni. Kľúčovým však bolo jeho školenie vo Viedni v rokoch 1884 – 1889 na Štátnej škole remesiel (K. u. K. Staatsgewerbeschule). Na základe výskumu Dany Bořutovej, dlhoročnej znalkyne diela Dušana Jurkoviča a autorky monografie Architekt Dušan Samuel Jurkovič (Slovart, 2009), môžeme spoľahlivo povedať, že škola, hoci nezabezpečila Jurkovičovi plné akademické vzdelanie, mala na jeho tvorbu kľúčový vplyv.