Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Putujúca zbierka umenia

.daniela Čarná .kultúra .kultúra

Vycestovať kvôli návšteve galérie zvykneme väčšinou do zahraničia. Najčastejšie do neďalekej Viedne, Budapešti, Brna či Prahy. Obdivujeme medzinárodnú výtvarnú scénu, s ktorou sa doma stretávame zriedkavejšie, aj tvorbu domácich umelcov, ktorým sa podarilo presadiť mimo našich hraníc.

Putujúca zbierka umenia ARCHÍV PSIS Ukážky prác z výstavy Diela konceptuálnych a postkonceptuálnych umelcov v kurátorskej koncepcii Zuzany Bartošovej, ktorá sa konala v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne. Igor Minárik: Štylizačné zhromaždenie, 1987

pred časom sme mali príležitosť vidieť výstavu Júliusa Kollera v Museum moderner Kunst vo Viedni (2016) či prestížnu výstavu Marie Bartuszovej v londýnskej Tate Modern (2022), v Museum der Moderne v Salzburgu (2023) aj výstavu Jany Želibskej v Linzi (2023). Pri príležitosti dvadsiateho piateho výročia Tate Modern sme sa mohli stať súčasťou vzniku diela Romana Ondaka Measuring the Universe (2007), založenom na meraní a značení výšky návštevníkov na stenu galérie. Cestovanie za výstavami, spojené so zážitkom jednodňového výletu, však nie je výnimkou ani v rámci Slovenska. Galérie v Trnave, Nových Zámkoch, Nitre, Žiline, Banskej Bystrici, Liptovskom Mikuláši či Košiciach dlhodobo ponúkajú kvalitné výstavné programy a oplatí sa za nimi merať cestu.

K dôležitým inštitúciám na mape galérií patrí aj Oravská galéria v Dolnom Kubíne, známa kvalitnými zbierkami a stálou expozíciou 20. storočia, ktorú pripravila výrazná osobnosť domácej umenovedy a dlhoročná riaditeľka galérie Eva Ľuptáková (1956 − 2025). V uplynulých dňoch tu prebiehala výstava Diela konceptuálnych a postkonceptuálnych umelcov (10. 4. – 15. 6. 2025) v kurátorskej koncepcii Zuzany Bartošovej, ktorá stála za námahu spojenú s prekonaním dlhších vzdialeností. Predstavila sedemnásť zásadných osobností obdobia 60. – 80. rokov, ako sú Stano Filko, Július Koller, Milan Adamčiak, Peter Bartoš, Jana Želibská, Rudolf Sikora, Vladimír Havrilla, Marián Mudroch, Dezider Tóth, Michal Kern, Milan Bočkay, Daniel Fischer, Juraj Meliš, Ľubomír Ďurček, Ladislav Čarný, Juraj Bartusz či Igor Minárik. 

Milan Bočkay: Štyri podobné línie, 1987, zbierka Prvej slovenskej investičnej skupinyARCHÍV PSISMilan Bočkay: Štyri podobné línie, 1987, zbierka Prvej slovenskej investičnej skupiny

Niektorí z nich sa ešte stihli nadýchnuť a preniknúť aj na medzinárodnú scénu v slobodnejších 60. rokoch, ďalší na ňu vstupovali spolu so začínajúcou normalizáciou v prvej polovici 70. rokov. Nerezignovali však na slobodu tvorivého prejavu, aj keď to znamenalo zatvorené dvere do oficiálnych galérií a stiahnutie sa do súkromia ateliérov. Naopak, situácia viedla týchto umelcov k hľadaniu alternatívnych spôsobov komunikácie, k stretávaniu a vystavovaniu v bytoch, ateliéroch, netradičných mestských priestoroch a v prírode, či ku komunikácii formou tzv. albumov, „péefiek“ a mail artu. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite