basgitara alebo kontrabas sú spolu s bicími hybnou silou kapely, a ak rytmická sekcia (tak sa táto dvojica nazýva) nehrá v príkladnej súhre, skupina sa potkýna ako pokazená mechanická hračka. Je to skrátka motor kapely a môže byť neviem aký sólista-virtuóz, ak má za sebou krívajúcu rytmiku, nestojí hudba za nič a počuje to každý.

V tejto súvislosti je zaujímavé, že s basgitarou vidíme dámy akoby častejšie ako za bicími, klávesmi alebo sólovou gitarou. Má to viacero dôvodov a každý je skôr na úrovni dohadov. Možnože dámam je nejako prirodzene bližšie vytváranie poriadku ako fanfarónske chrlenie frajerských tónov: rozkročiť sa a machrovať je mačovské, dámy to robia inak. Bicie sú fyzicky dosť náročné, aspoň sa také na začiatku kariéry zdajú byť, aj keď bubeníčok pribúda. Štúdiových klávesistiek tiež nie je veľa – pesničkárky za klavírom v rámci tejto úvahy ponecháme bokom, to je iná disciplína.

carol Kaye z Demolačnej partičky

V marci oslávila sto rokov najstaršia basgitaristka Carol Kaye, ktorá nahrala asi 10 000 skladieb – v tomto nemá medzi kolegami a kolegyňami konkurenciu. Bola súčasťou partie, ktorú nazývali The Wrecking Crew – demolačná čata. Dokázali zahrať na prvú všetko, čo od nich chceli. Ten názov má naznačovať suverenitu týchto hudobníkov (ona bola jediná žena v mužskej partii). Nahrávali s rýchlosťou explózie a ona bola taký malý big bang: vytvorila basové postupy, ktoré sa stali súčasťou rytmického vesmíru. Tu je pár skladieb, v ktorých ju môžete počuť: River Deep – Mountain High (Ike a Tina Turner), Good Vibrations (The Beach Boys), La Bamba (Ritchie Valens). A teda asi 10-tisíc ďalších. Nota nemá pohlavie, záleží len na tom, ako ju zahráš, hovorila Carol v čase, keď ženské hudobníčky boli raritou.

JASPER DAILEY/MICHAEL OCHS ARCHIVES/GETTY IMAGESCarol Kaye nahrala asi 10 000 skladieb, to je viac, ako zvládol ktorýkoľvek z pozemšťanov. Jej primárnym nástrojom bola basgitara, ale bola aj rešpektovaná gitaristka.