autorkina bratislavská premiéra Možnosti odkrývania (1967, Galéria Cypriána Majerníka, kurátor Bohumír Bachratý) rovnako ako spomenutá pražská výstava sa venovali téme, ktorú v tom čase v živote, spoločnosti, umení i médiách artikulovali predovšetkým muži. Otvorené šesťdesiate roky 20. storočia ešte stále počítali s ich jednostrannou optikou videnia, prežívania a umeleckého vyjadrenia aj v oblasti erotiky. Napriek tomu s nonšalantnou samozrejmosťou spochybňovala Jana Želibská konvenčné predstavy o prípustnom a neprípustnom spôsobe nazerania a interpretácie intimity.

 S ľahkou iróniou vytvárala objekty a prostredia, v ktorých dominovali mierkou predimenzované pop-artovo štylizované siluety ženských aktov so zrkadielkami na intímnych miestach alebo priezormi, ak ich umelkyňa umiestnila do boxov. Zvedavý divák mal možnosť priblížiť sa k nim alebo – v prípade uzavretých prostredí – do nich nazrieť. Ten citlivý potom zrejme odchádzal s pocitom prekvapenia z odrazu vlastného obrazu tam, kde ho nečakal, alebo zaskočený ponúknutou rolou voyera. Pre nastupujúcu umelkyňu bolo zrejme dostatočnou satisfakciou, že sa jej podarilo bez moralizovania divákov zmiasť. Prezentované stvárnenie tém, o ktorých sa nezvyklo verejne hovoriť, skrývalo axiómy jej autorského výtvarného názoru: jednoduchosť riešení, neosobný rukopis, istú dávku dekoratívnosti alebo – presnejšie povedané – atraktívnosti prednesu a veľkorysé rozmery objektov a inštalácií. Tieto vlastnosti napokon charakterizujú práce Jany Želibskej dodnes.