maťátko je doslova neprehliadnuteľný výtvarník. Jeho mimoriadna pracovitosť je v súlade s absolútne charakteristickým rukopisom. Stačí na zlomok sekundy vidieť niektoré jeho dielo, dokonca aj jeho časť, a okamžite viete, že je to on. 

S Matúšom sme sa stretli priamo v Danubiane, aby mi niečo porozprával o vystavených obrázkoch. „Študoval som na VŠVU voľnú grafiku a ilustráciu u Dušana Kállaya,“ hovorí. „Maťátkova knižnica je akási retrospektíva, ohliadnutie za obdobím, ktoré som prešiel od mojich začiatkov,“ hovorí a spomína, že v tých časoch bolo veľmi ťažké sa dopracovať k ilustrovaniu nejakej knižky. Jemu sa to síce podarilo už na vysokej škole, ale potom nastala niekoľkoročná pauza. 

jaro kriplů

Prvým titulom bola novela Jaro kriplů Daniela Rušara (Paskuda books, 2011), príbeh fyzicky postihnutých detí, ktoré majú utrápené telá i duše a sú spolu v terapeutickom tábore, kde si majú posilniť sebadôveru. „Život chalanov, ktorí bojujú so svojím hendikepom, je drsný a drsný je aj ich slovník,“ vysvetľuje Maťátko. „Vizuálne postavy definovalo ich postihnutie, preto som zvolil výraznú štylizáciu postáv.“ Skutočne, pripomínajú skôr geometrické alebo prírodné tvary, čím sa autor elegantne vyhol nejakému naturalizmu. 

MATÚŠ MAŤÁTKOIlustrácia k novele Jaro kriplů.

„Hlavná postava je chlapec, ktorý sníval o tenisovej kariére, ale má postihnutie. Nemá vlasy, tak má prezývku Skin a namiesto ruky má tenisovú raketu,“ predstavuje Maťátko túto partičku. „Šofér je zasa vozíčkar, čiže jeho postava má kolesá, jeden tučný chalan pri chôdzi dupe, tak ho prekrstili na Dupina.