vo februári 1969 stála na Rybnom námestí neologická synagóga, kde v tých časoch sídlilo televízne štúdio. Budova bola krátko pred zbúraním, keď herci stáli na javisku a hrali Hviezdoslavovu tragédiu Herodes a Herodias. Príbeh o moci a jej vplyve na človeka prežívajú herci nielen na javisku, ale aj v súkromí. Nad ľuďmi sa sťahujú mračná normalizácie, režim sa chystá zasadiť posledný úder slobode, rovnako ako zrovnáva so zemou časť bratislavského podhradia, aby na jej mieste vyrástol Most SNP. 

Situácia v krajine bola napätá, staré poriadky sa rúcali a zavádzali sa nové. Zároveň bolo krátko po protestnom upálení Jana Palacha na Václavskom námestí v Prahe, na ktorú pripravovaná televízna inscenácia naráža. Herci tam však tieto metafory nevideli. Úplne im porozumela len cenzorka, ktorá prišla natáčanie skontrolovať. Dobre oblečená žena opojená vlastnou mocou ani nemusí byť titulovaná, aby bolo divákom hneď jasné o koho ide. Odkaz dekódujú ešte pred jej požiadavkou, aby herci v tragédii boli oblečení do krojov.

Neskôr sa presunieme v čase do 80. rokov. Synagóga z prvej časti divadelnej hry je už dávno minulosťou. Nachádzame sa na nakrúcaní zábavnej relácie Československej televízie, ktorá baví divákov jednoduchou zábavou v súlade s režimom.