do Pobedima sme chodili pozrieť otcove sestry, babička nás brala so sebou na všetky veľké slávnosti, folklórne podujatia. Pobedimský folklórny súbor bol známy široko-ďaleko. Okrem iného sa mi Pobedim spája s nádhernými farebnými krojmi, ručne paličkovanými kriezlami, čipkami, veľmi špeciálnou pokrievkou hlavy spevnenou „grguľou“, ako vravievala babička, ona sama ju nosila do vysokého veku. Každá veľká slávnosť ako hody či návšteva nejakého cirkevného hodnostára – tí mali Pobedim v obľube – bola farebná, prefarebná. Len vdovy boli oblečené v čiernej. Veselá hudba s vždy silnou dychovou zložkou sa niesla dedinou. 

Neviem, či mi to mohlo ako dieťaťu a aj už nie celkom dieťaťu uniknúť, ale nikdy som nepočula ani zmienku o tom, že sa tu kedysi niečo zomlelo, že by tu niekedy niekto býval „pobjedským cigánom“ ublížil. Ani slovo.

zločin a úporné mlčanie

Túto divadelnú sezónu činohry Slovenského národného divadla sme mali možnosť už niekoľkokrát vidieť inscenáciu režírovanú mladým režisérom Pavlom Viechom v spolupráci s Martinom Krčom: Budete mať luft. Autorský projekt nás vtiahne v komornom prostredí Modrého salónika do príbehu tragického pogromu z roku 1928 v západoslovenskej obci Pobedim. Vtiahne nás do príbehu o tom, kam až môže zájsť ľudská nenávisť, pohŕdanie, zloba.