Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

plan.art: Víkendový TO DO list 9. – 10. december

.mariana Jaremková .kultúra

plan.art pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

plan.art: Víkendový TO DO list 9. – 10. december

...plan.art (nielen cez víkend) číta a počúva Jima Morrisona a má pre vás opäť zopár tipov - za divadelnou adaptáciou knihy Táto izba sa nedá zjesť si už môžete zájsť aj do Brna. Rudo nečíta iba plan.art, ale už vstúpil aj na dosky, ktoré znamenajú svet...nerobí to často tak ho choďte cez víkend kuknúť. V GUnaGU zas bude cez víkend živý Slavo Solovic... a stále živý je aj Neil Young a jeho hudba. No a vyšla v slovenskom preklade Joan Didion...a pochovávajú Karla Schwarzenberga aj s muzikou, ktorú mal rád ...ale veď si to všetko prečítajte sami.

„Skôr ako sa ponorím do hlbokého spánku chcem počuť krik motýľa.“

Vstúp opäť do sladkého lesa

vojdi do horúceho sna, poď s nami

Všetko je rozbité

a tancuje

Včera, 8. decembra, sme si pripomenuli nedožité 80. narodeniny textára a speváka The Doors Jima Morrisona. A v prvom rade BÁSNIKA. „Poézia sa mi páči, pretože je večná. Apokalypsu neprežije nič iba poézia a piesne. Nikto si nezapamätá celý román, nikto neopíše film alebo obraz. Ale poézia a pieseň budú existovať kým existujú ľudia,“ povedal v rozhovore pre Rolling Stone. „Nepoznal som nikoho z našej generácie, kto by vedel tak klásť slová vedľa seba ako Jim,“ hovorí gitarista The Doors Robbie Krieger a rovnako básnik Michael McClure tvrdí „nepoznám lepšieho básnika Jimovej generácie“. The Doors ako kapela spolu hrali iba päť rokov, ale na rozdiel od divokej mytológie okolo Jima Morrisona, ich hudba a Jimove texty:básne zostávajú. Tvoril krátko a intenzívne, zomrel prirýchlo. Básnik v exile v Paríži ako kedysi Oscar Wilde. „Jimov život a umenie stvorili nepokojne vibrujúcu vlnu a on na nej stojí ako žiariaca a spievajúca socha, okolo duní hudba, blýska svetelná show,“ povedal McClure. „Ale jeho básne a piesne sú vo svojej kráse dôkazom, že pred smrťou uchráni len smrť.“

kam do galérie:

bratislava Design Week 

Festival BADW si vždy vyberá tému na základe aktuálneho dobového pocitu. Tento rok ju zadefinovali ako odvaha. Naša spoločnosť žije veľmi tenzné časy, ktoré sa nás snažia zahnať do kúta. Kríza sa do našej spoločnosti nasťahovala v rôznych formách, ekonomickej, spoločenskej, vzťahovej, hodnotovej, profesijnej, environmentálnej atď.

Stále je ohrozený základný predpoklad existencie spoločenstiev, ktorým je mier. Napriek tomu nie je čas na nariekanie.

Dôležitou sa stáva práve odvaha. Vykročiť novým smerom, pozrieť sa na problémy z inej strany, odvaha nesúhlasiť, odvaha zastať sa slabších, odvaha pohnúť sa vpred, odvaha ukázať kto som, odvaha experimentovať. To všetko je rovnako ako pre spoločnosť, dôležité aj pre prácu a pozíciu dizajnéra.

rudolf Sikora Treťotriedna civilizácia 

Od varovania (1970 – 1976) k agónii (2021 – 2023)

Výstavu si síce nemôžete pozrieť cez víkend, ale určite si na ňu zájdite.

„Cieľom výstavy Treťotriedna civilizácia je premostiť súčasnú tvorbu autora s ranými prácami na tému ekológie a civilizácie. Hoci sa jedná o umelca – predstaviteľa staršej generácie, jeho témy sa aj dnes stávajú mimoriadne aktuálnymi. V globálnom kontexte viac ako inokedy kulminuje otázka ekologickej krízy, ktorú komplikuje vojnový konflikt na Ukrajine a hrozba jadrovej vojny. Sikorovo rané dielo zo 70-tych rokov (cyklus Z mesta von / 1970, alebo séria Rezy civilizáciou / 1972) získava v spätnom pohľade na naliehavosti. V kontexte jeho najnovších prác (veľkoformátová maľba, grafika, kresba, ale aj priestorový objekt) zasa naberá na sile skepsa z regresívnych spoločenských pohybov a udalostí (proti-ekológii, proti-humanizmu, proti-rozvoju). Na pozadí svojej novej tvorby Sikora kladie existenciálne otázky: bude ešte príroda? bude ešte civilizácia? Okrem naliehavých tém, ktoré výstava vizuálne reflektuje, je tu aj ambícia skúmať vzťahy ranej a aktuálnej tvorby autora. Autori a autorky staršej generácie sú často vnímaní v kontexte svojho celoživotného diela a ich aktuálna tvorba je len málo prezentovaná, ocitá sa tak skôr na okraji. Aktuálne série Rudolfa Sikoru na tému „antropocén a civilizácia po ňom“ pritom mimoriadne rezonujú so súčasným dianím a poukazujú na apelatívny záujem o otázky ekológie už v druhej polovici 20. storočia (napr. tiež aktivity Rímskeho klubu).“ (kurátorka Nina Vrbanová)

kde:  Galéria Art Capital, Námestie SNP 13, Bratislava

kedy: iba v pracovné dni 13.00 - 18.00

kam do divadla:

láska. Prsty. Salman Rushdie. 

Inscenácia vznikla na motívy komiksového vydania knihy Rudo od Daniela Majlinga v réžii Michala Vajdičku. A neodporúčame ju iba preto, že aj Rudo číta plan.art :-)

Rudo žije už roky ustáleným spôsobom života – píše knižky, ktoré nikoho nezaujímajú, zožiera sa stavom tohto sveta, hrá sóla na imaginárnej gitare a túto pokojnú idylu narúšajú len nevyžiadané návštevy bývalého spolužiaka Soetkina, ktorého sa Rudo snaží zbaviť rovnako neúspešne ako svojich hemoroidov. Rudov svet sa otrasie v základoch, keď doň vstúpi bývalá spolužiačka Nele. Čo od neho tá prekliata žena po rokoch chce?! Prečo sa naňho tak čudne pozerá?! A prečo ho pozýva na večeru???

kde: Štúdio A2 - Nové župné divadlo

kedy: sobota 9.12. o 19.00

varím a verím (ako chutí Slovensko) 

Prečo nie sme národom labužníkov, ale iba stravníkov? Odpoveď hľadá v nostalgickej hudobnej komédii autor a režisér Viliam Klimáček. Od prešporských viech a kaviarní, cez Slovenský štát, nálet na rafinériu Apollo, znárodnenie roku 1948, Akciu B, kedy z Bratislavy vyhnali stovky rodín intelektuálov, cez šesťdesiate roky, ruskú okupáciu 1968, následnú normalizáciu až po mafiánske deväťdesiate. Predstavenie so živou hudbou a pesničkami. Zaznie tango, Voskovec a Werich, budovateľský pochod, mikroopera, rokenroly tajne ladené na rádiu Luxemburg, gottovská kantiléna aj punk-rock. A so živým Slavom Solovicom. V divadelných klipoch, na pozadí televíznej show o varení zistíme, čo nám chutilo kedysi a čo teraz, a možno aj prečo nie sme národom labužníkov a naša realita je dnes úplne nejedlá.

kde: Divadlo GUnaGU

kedy: sobota 9.12. o 19.30

zero etc. 

Môžeme si rozprávať krásne príbehy a hrať hry, aj keď čelíme katastrofe? Je ťažké predstaviť si budúcnosť. Modely, paradigmy zlyhávajú. Vo svojej autorskej inscenácii francúzska performerka a tanečnica Cécile Da Costa spoločne s Lukášom Karáskom odpovedajú na otázky ich deväťročnej  dcéry Thelmy, ktoré môžu byť detsky naivné a prekvapivo vážne.

kde: Tabačka, Košice

kedy: sobota 9.12. o 16.00 a 20.00

tento pokoj se nedá sníst 

Po knihe Nicol Hochholczerovej Táto izba sa nedá zjesť už siahlo Mestské divadlo Žilina a jej ďalšiu divadelnú adaptáciu si teraz môžete pozrieť aj v brnenskom divadle KAM JDEŠ? Petr Michálek, autor úpravy a režisér hovorí: „Knihu jsem přečetl na jeden nádech. Mám rád, když se jde z kůží na trh. A přitom z odstupu. Je to strhující příběh, bolavé téma a já už na posledním řádku věděl, že to chci udělat jako monodrama, se svou ženou Kateřinou, která mou nabídku hned po přečtení přijala.“ Novela vyšla už aj v českom preklade, súčasťou sobotnej premiéry bude i autogramiáda. 

kde: Divadlo KAM JDEŠ? (hrá v Divadle Koráb, Jánská 12, Brno)

kedy: sobota, 9. 12. o 19.00

kam do kina:

emília 

Viac ako šesťdesiat rokov spoluvytvára a spoludefinuje podobu moderného česko-slovenského divadla, filmu a televízie.  Emília Vášáryová. Vo svojom najnovšom filme Emília prevedie režisér Martin Šulík prostredníctvom otvoreného, citlivého i zábavného (seba)reflexívneho rozprávania Emílie Vášáryovej, ako aj cez rozprávanie jej kolegov, kritikov a priateľov prevedie divákov zákrutami času, umožní im pochopiť súvislosti herečkinho života i umeleckého snaženia.

Viac o vzniku filmu, o podstate jej hereckého kumštu, empatii a spôsobe bytia, jeho “neznesiteľnej ľahkosti”  hovorí Martin Šulík v našom rozhovore.

vermeer - najväčšia výstava 

Na jar 2023 sa v Rijksmuseu v Amsterdame konala jedna z najvýznamnejších svetových výstav roka – historicky najväčšia výstava jedného z najfascinujúcejších umelcov všetkých dôb, tajomného holandského maliara Johannesa Vermeera. So zápožičkami z celého sveta bolo možné na jednom mieste vidieť najslávnejšie Vermeerove diela – vrátane obrazov „Dievča s perlovou náušnicou“, „Geograf“, „Mliekarka“ alebo „Ulička v Delfte“. Vôbec prvýkrát v čerstvo reštaurovanej podobe bol vystavený i obraz „Dievča čítajúce list pri otvorenom okne“. 

kde: kino Nostalgia, Bratislava

kedy: sobota 9.12. o 18:00

caravaggiov tieň 

Historický film s fiktívnou zápletkou oživí na plátne nespútaného rebela neustále bojujúceho s dobovými konvenciami a vlastnými démonmi, rockovú hviezdu prenesenú v čase do prostredia talianskeho baroka.Príbeh sa začína v Taliansku, v roku 1610, kedy sa Pápežovi Pavlovi V. dostane do uší, že Caravaggiovi pri znázorňovaní biblických výjavov pózujú zlodeji, vagabundi a prostitútky. Najme si vyzvedača prezývaného Tieň, aby odhalil pravdu.

kde a kedy: film sa premieta v rámci MITTELCINEMAFEST v rôznych kinách v Bratislave

oberhausen on Tour - MuVi-Award 

Ročne sa najstaršej súťaže krátkych filmov na svete zúčastní asi 60 diel, vybraných z viac ako 5000 prihlásených filmov. Tento program v slovenskej premiére a zároveň jedinom premietaní v Bratislave prináša niektoré z najzaujímavejších filmov z medzinárodnej súťaže v roku 2022.V roku 1999 Oberhausen predstavil prvú festivalovú cenu na svete v kategórii hudobné videoklipy. Impulz k vytvoreniu tohto ocenenia vyplynul z pozorovania, že hudobné videá sa stále viac dokázali emancipovať zo svojej čisto ilustračnej a reklamnej funkcie, transformujúc sa do úplne nezávislej formy vizualizácie. Hudobné videoklipy sa presadili ako  nezávislý žáner krátkych filmov, ktorý dokonca dokázal prežiť úpadok a zánik svojej pôrodnej asistentky –  hudobnej televízie.

Táto selekcia zhromažďuje všetky diela, na ktoré boli nominované cena MuVi za rok 2022 doplnené o jedno umelecky výnimočné video z programu MuVi International.

kde: A4 - priestor súčasnej kultúry, Bratislava

kedy: nedeľa 10.12. o 20:00

z gauča...do divadla:

korespondence V+W  (Dramox) 

„Život herecký je strašný — někdy vůbec ne.“

Inscenácia, ktorá bola diváckym hitom v Divadle Na Zábradlí je “silnou výpovědí o životě dvou mimořádných lidí v nelehké době. Vzájemné listy legendárních tvůrců Osvobozeného divadla, jejichž cesty se po únoru 1948 rozešly, jsou strhujícím svědectvím nejen jejich originality a umělecké zralosti, ale současně odhalují i osudy těchto významných osobností v bipolárním světě, plném železných opon a studených válek. Tyto dopisy, které například u Jiřího Voskovce představují vrchol jeho poválečné literární tvorby, jsou neocenitelným dokladem duchovního světa V+W. „Forma zkratky, krátká spojení, divadelní narážky, privátní kódy, k tomu brilantní stylizace a neuvěřitelná oslovení i podpisy“ – tak velice výstižně charakterizuje tuto korespondenci kritika.“

kam na koncert...do Prahy:

„karel stále žije“ 

Neformálnou súčasťou pohrebu Karla Schwarzenberga bude i koncert v Lucerne na ktorom zahraje aj viacero slovenských kapiel.

9. december

Lucerna Music Bar, 16 -22 hodin

Interpreti: Foukal & Romanutti, Terrible 2s (Piussi, Turnová), Už jsme doma, Dáša Zázvurková, Snaha Vosto5, Garage & Tony Ducháček, James Harries, Horňácká muzika Petra Mičky, Martin Kyšperský & Marek Doubrava, Tornado Lue, Monika Načeva & Michal Koval, Karpatské Chrbáty

Galerie Lucerna, 15.30 – 24.00

Premietanie fotografií zo života Karla Schwarzenberga, Horňácká cimbálová muzika Petra Mičky, Trio Romano

Velký kinosál Lucerna, 19:30 – 22:00

Projekcie filmov: 

19:30 Můj otec, kníže 

21:00 Chůze lesem

22:00 Zle, matičko, zle, Schwarzenberci zde!

Pasáž Lucerna, 15:30 – 24:00

Výstava fotografií Oldřicha Škáchu zo života Karla Schwarzenberga

Knihovna Václava Havla

Priamy prenos z Lucerna Music Baru

vypočujte si i náš rozhovor s Tonym Ducháčkom (aj o Karlovi Schwarzenbergovi):

 čo čítať: 

joan Didion: Rok magického myslenia 

...jedným slovom konečne! Joan Didion v slovenskom preklade. Slovami vydavateľstva Brak: Kniha Joan Didion osciluje na pomedzí eseje, autobiografie a románu. Autorka v nej mapuje jeden rok od smrti svojho muža Johna Gregoryho Dunnea. Vťahuje nás do svojho „magického“ myslenia, ktoré sa pre jeho stratu stalo myslením vychýleným, odkloneným od reality. Vťahuje nás do rozličných období a prostredí, sme svedkami veselých i smutnejších príhod i osudov rôznych ľudí. Text Joan Didion sa číta aj nečíta ľahko, je boľavý aj liečivý, môže byť návodom, porovnávacou štúdiou, odkazom z minulosti alebo prípravou na budúcnosť.

lászló Krasznahorkai: Satanské tango 

(Aj) pri príležitosti udelenia Čestnej ceny predsedu a správnej rady Európskej filmovej akadémie maďarskému režisérovi Bélovi Tarrovi, ktorú si prevezme v sobotu 9. decembra na slávnostnom odovzdávaní Európskych filmových cien sa vraciame ku knihe, ktorá sa stala predlohou rovnomennému filmovému opusu. “Totální film je na téměř osmi hodinách metráže duchovní zkušeností, nabízejíci meditaci nad světem v rozkladu.” (Michal Procházka: Postavy Tarrova univerza, v knihe V oku velryby). Satanské tango vyšlo v tomto roku v slovenskom preklade Tímey Beck vo vydavateľstve Brak, ktoré v roku 2021 vydalo i autorov román Melanchólia vzdoru v preklade Gabriely Magovej. O prepojení filmu a knižnej predlohy v kontexte spolupráce Krasznahorkai - Tarr hovorí pre plan.art estetik a filozof Peter Michalovič:

čo počúvať: 

the National: Laugh Track 

V poradí už desiaty štúdiový album skupiny vyšiel v septembri a materiály k albumu boli väčšinou napísané a nahrané spolu s predchádzajúcim albumom First Two Pages of Frankenstein, ktorý vyšiel v apríli. 

Po prestávke počas pandémie sa kapela dala dokopy a začala pracovať na deviatom štúdiovom albume. Textár Matt Berninger, ktorý spočiatku prechádzal ťažkým obdobím spisovateľského bloku a depresie, nakoniec napísal dostatok piesní na naplnenie dvoch albumov. Atmosférický, v niektorích skladbách až meditatívny album je po pomerne nudných predchádzajúcich nahrávkach návratom skupiny, kritici dokonca hovoria o “návrate do života”. V britskej mutácii časopisu Rolling Stone je označený ako „impulzívny, nebojácny sesterský album“, ktorý je „najslobodnejší, ako kedy skupina znela“.

neil Young: Before and After 

Aj Neil Young vydal v tomto roku už druhý album nazvaný Before and After (a k tomu aj veľkú kompiláciu Neil Young Archives Vol. I 1963-1972. 

Young sa na ňom vracia k svojim obľúbeným no menej známym skladbám v akustickej podobe. Young hovorí, že má byť vnímaný ako celok a je to vlastne jedna 48-minútová sekvencia. Akustický výber pokrýva neuveriteľných skoro šesť dekád Youngovej tvorby!

the Doors: Live in Bakersfield 

Koncert  z roku 1970 je jedným z najunikátnejších predstavení The Doors počas tohto búrlivého roku, keď bol Jim Morrison súdený za vykonštruované obvinenia týkajúce sa koncertu v Miami. 

Live in Bakersfield je šamanským dobrodružstvom pre všetkých, ktorí počúvajú...

PLAN.ART vám praje príjemné víkendové dni!

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite