ale poďme poporiadku: Ako „zahrievacie kolo“ tradičných októbrových Bratislavských jazzových dní sa už po tretíkrát konali v Rusovciach Open air Bratislavské jazzové dni. Tento rok prvýkrát využili Letnú scénu SĽUKu. Tak ako po predošlé dva roky vystúpili traja účinkujúci a ten posledný bol tradičný hostiteľ večera Peter Lipa so svojou kapelou.
nina Kohout je už teraz veľká hviezda
Hneď prvé takty vystúpenia speváčky, hudobníčky a skladateľky Niny Kohout nič netušiaceho poslucháča vystrelili do vesmíru. A capella viachlas a sebavedomé syntetizátorové plochy, niečo silné a veľmi nezvyčajné.
Pokračovalo to pesničkami, kde sa autorka sprevádzala na klávesoch alebo jemne na akustickej gitare, prípadne aj z prednahratých podkladov. Zvláštne, príťažlivé, originálne. Nina má 20 rokov a veľa takýchto ľudí, ktorí spievajú (teda myslím obe pohlavia), u nás nemáme. Obrovský rozsah, od čistých perlivých výšok à la Kate Bush po bluesmansky nakomprimované spodné polohy. K zvláštnym aranžmánom prispieva klarinet a basklarinet Nininho jediného živého spoluúčinkujúceho – jej otca Petra Kohouta, známeho hudobníka z kapiel Bez ladu a skladu a Autumnist. Dokopy to znie krásne.
Nina pódiu dominuje absolútne suverénne, vystúpenie berie divadelne, vie, aké gestá a aké pohyby robí a prečo to robí. Presne takto to robia hviezdy. Pretože hudba je aj performance. Po tomto všetkom už stačí dopovedať, že Nina je študentkou BRIT School v Selhurste, ktorú navštevovali Amy Winehouse, Adele alebo Katie Melua a kde sa učia záujemcovia o scénické umenia, hudbu, hudobné technológie, divadlo, hudobné divadlo, tanec a pod. No a keď si pozriete plagát jej jesenných koncertov, pobehá celú Európu a britské ostrovy. A Nina Kohout je a bude svetová umelkyňa. Sledujte ju.
Vystúpenie sa končí, vnímavé publikum je nadšené a hrdý otec dáva pri klaňačke dcére pusu.
tanečná intimita andreja Šebana
Na pódium prichádza jeden z najväčších zjavov slovenskej hudby. Andrej Šeban už niekoľko rokov hrá bez kapely. Skrátka, sám so sebou si rozumie a sám najlepšie a presne vie, ako podať svoje piesne, ktoré sa diametrálne líšia od toho, čo sa tu bežne robí.
Je to už 23 rokov, čo Šeban vydal svoj výnimočný album Bezvetrie, kde sa, celkom otvorene inšpirovaný Dežom Ursinym, otvoril dokorán. V tomto období mu ostalo viac ako 30 skladieb, ktorým sa potom nevenoval. V posledných rokoch ich oprášil a nahral album, ktorý nazval Intimita. Vystúpenie na Open air džezákoch bolo špecifické, pretože po prvýkrát predviedol celý tento album naživo. Teda, na polovičný playback. Na pódiu spieval a hral na gitare, pôsobil uvoľnene a v častiach, kde nespieval a nehral (teda kde šiel iba playback), predvádzal špecifické kreácie. Ak vás zaujímajú gitarové detaily, hral na novej gitare PRS a nepoužíval brnkátko, všetko hral palcom pravej ruky, čiže von šiel mäkký tón. Aj emócie boli väčšinou „mäkké“, album pokračuje vo vyrovnávaní sa s vecami a v spomínaní, veď intimita. Keď vyjde, dávam do pozornosti. Ak sa vám páčilo Bezvetrie, toto by vás mohlo zaujímať.
Škoda, že si Šeban nenašiel vhodného spoluhráča, pretože ja aj tak trochu nostalgicky spomínam na jeho kapelové obdobia, či už s Richardom Müllerom alebo ASH Bandom. Človek si môže byť sám sebe dobrým partnerom, ale synergia z toho nevznikne.
nadupaný Lipa
Tie skladby, ktoré predviedol Peter Lipa so svojou kapelou, som už počul viackrát, ale tentoraz svietili iným svetlom a pulzovali inak ako predtým. Do Lipovej obligátnej kapely s Radom Tariškom na saxofóne, Michalom Fedorom za bicími a Petrom Lipom mladším na klávesoch totiž pribudol nový basgitarista Richard Csino, „nebezpečný“ zjav na našej scéne, ktorý priniesol veľký groove. Csino sa ako mladík rýchlo dostal medzi slovenskú muzikantskú elitu na osi jazz – urban music.
Marian Jaslovský10. september 2023 Rusovce, Bratislava: Kapela Petra Lipu zahrala s novým basgitaristom Richardom Csinom. Basa nielen tvrdí muziku, aj ju poháňa. Mocný groove bol všadeprítomný.
Peter Lipa, hostiteľ a civilný moderátor, má 80 rokov a fakt je to neuveriteľné, pretože takúto vitalitu nemajú mnohí celý život. Opäť nás dojali skladby, ktoré pre neho napísal Milan Lasica, a vôbec, bolo to veľmi príjemné, ako keď sa stretneš so starými kamarátmi a niekto tam privedie nového skvelého týpka.
No a po starom, teda veľa, hral Rado Tariška, ale tak – je to trochu aj jeho kapela, lebo v nej hrá už asi desať rokov. Ak sa vám v minulosti zdalo zvláštne, že napriek tomu, že kapela hrá výlučne spievané skladby, nikto nespieva vokály, bol tu jeden pokus o reparát v podaní Csina a Tarišku. Ten prvý by mohol byť v budúcnosti aj intenzívnejšou posilou, lebo sám vydal dva spievané single. No a veľmi vydarené bolo dvojsólo – len saxofón a basgitara, nič iné.
Podobne ako bol vydarený celý večer. Teším sa na „veľké“ džezáky.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.