človeče nehnevaj sa – komu táto hra nikomu nič neevokuje? Môžeme sa domnievať, že takýchto ľudí je menšina. Figúrkami sme ťahali po hernej ploche ako deti, ako rodičia a možno aj ako vnuci alebo starí rodičia. A ak ste aj nehrali „človečko“, tak ste možno trávili čas s blízkymi inými stolovými hrami (a teraz nerátame klasiky – dámu a šach). Je zaujímavé a svojím spôsobom pochopiteľné, že stolové hry nestrácajú čaro ani v dobe displejov. Predsa len, displej človeka „vtiahne do seba“ a prisvojí si ho – skutočnú medziľudskú interakciu umožnia staré dobré figúrky, kartičky, kocky, hracia plocha a rôzne iné doplnky stolových hier, ktoré tu boli, sú a budú, pričom vznikajú stále nové a nové. 

minulosť hier

Ľudia sa hrajú spoločenské hry odnepamäti. Prvé nálezy archeológov pochádzajú z doby kamennej. Úplne prvou spoločenskou hrou boli kocky. S nápadom rôzne označených kociek, ktoré sa hádžu, prišlo viacero starovekých kreatívcov. Podľa Sofokla k nim patril aj Palamedes. Toto obdobie prialo tvorbe stolových hier, ako sú Senet, Backgammon, Človeče nehnevaj sa, Liubo či Patolli. Za najstaršiu stolovú hru považujeme Kráľovská hra o Ur, ktorú vymysleli Sumeri.

V tomto období vznikol aj šach, aristokrat medzi hrami. Vznikol v Indii niekedy v 6. alebo 7. storočí. Do Európy sa ale dostal zhruba o 300 rokov neskôr. India je aj rodiskom dodnes obľúbenej hry Hady a rebríky. Mala naučiť deti morálke – hady symbolizovali zlo a rebríky zase dobro. Cestu na západ hre otvorila až britská okupácia.