povedzme si na rovinu, Maroš Žilinka je veľmi zvláštny a podozrivý typ, nech už sa jedná o akúkoľvek kauzu a akékoľvek jeho kroky. Len čo otvorí ústa alebo nahodí status v retro štýle, mám tendenciu zbystriť pozornosť a spochybňovať každé jeho slovo. Pravidelné používanie 363-ky v citlivých kauzách rozhodne nepomáha. Občas si skúšam predstaviť, že to hovorí či píše niekto iný, ak chcem byť k jeho vyjadreniam čo najobjektívnejšia, ale je to fuška.  Už vôbec nepomáha divné správanie k novinárom, rozprávanie o sebe v tretej osobe ako o „Marošovi Žilinkovi“ a neustále omieľanie, ako sa odvážny a nebojácny Maroš Žilinka riadi len zákonom a nedá sa zastrašiť. Aj tak to skúsim.

Nemôžem sa zbaviť dojmu, že nebyť nemeckého rozsudku Vrchného krajinského súdu v Berlíne z konca januára tohto roka, v ktorom odsúdili už druhého účastníka na únose vietnamského štátneho občana Xuan Thanh Trinha z Berlína do Vietnamu, nekonalo by sa v tejto veci ani u nás. Respektíve by o tom verejnosť zrejme nevedela. Tento dojem majú mnohí politici, novinári a občania. A tak si predvolali v stredu na branno-bezpečnostný výbor opätovne Maroša Žilinku. Ten prišiel v sprievode prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave Rastislava Remetu. Výbor bol verejný, a tak sme mohli dve hodiny počúvať, čo na to páni povedia. 

Najdôležitejšia otázka bola, či považujú v súčasnosti na základe zistení nemeckých súdov za dokázané, že do únosu bolo zapletené aj Slovensko a slovenskí občania či dokonca ústavní činitelia.