podľa svedectiev pamätníkov prežilo z toho prvého transportu asi len 20 dievčat. Bol to prvý, ale zďaleka nie posledný transport na takmer istú smrť. Prvá vlna transportov trvala do 20. októbra 1942. Odtransportovaných bolo 57 628 Židov a Židoviek, pričom za každého a každú z nich zaplatil ľudácky režim 500 ríšskych mariek. Druhá vlna transportov sa začala 30. septembra 1944 zo Serede a znamenala transport ďalších približne 13 500 Židov a Židoviek. Na smrť tak bolo zo Slovenska poslaných viac než 70 000 židovských spoluobčanov. 

Pripomínam pre tých, čo zvyknú zabúdať, že na čele ľudáckeho režimu bol vtedy prezident Jozef Tiso, ktorý bol 18. apríla 1947 popravený okrem iného aj za tieto deportácie. Ten Jozef Tiso, po ktorom je ešte dnes pomenovaná ulica v obci Varín. Ten Tiso, ktorému prinavrátenie čestného občianstva mesta Bánoviec nad Bebravou navrhuje kotlebovec Anton Grňo, ktorý bol právoplatne odsúdený za extrémistický trestný čin vykrikovania fašistických pozdravov. Ten Tiso, ktorého mnohí pomýlení velebia ešte dnes a ja stále nerozumiem, ako je to možné.

Keď premýšľam nad mojou výchovou, mojím detstvom a mojím okolím, nie som si istá, aké názory by som mohla mať, ak by som si v jednom momente neupratala veci v hlave. Tým momentom bol rok 2007. Študovala som vtedy v Poprade na gymnáziu a ako výrazný typ ma vtedy oslovili pomáhať pri jednom projekte. Ten projekt sa nazýval „Vagón“ a išlo o putovnú výstavu umiestnenú v dobytčích vagónoch podobných tým, v akých boli deportovaní Židia a Židovky.