najprv pár právnických faktov. Právo pokojne sa zhromažďovať patrí k základným ľudským právam, konkrétne ide o jedno z politických práv zaručených ústavou (čl. 28 ústavy). Podmienky výkonu zhromažďovacieho práva upravuje zákon (č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve). Zmyslom výkonu zhromažďovacieho práva je to, aby sa občania slobodne vyjadrili. Zhromaždenia nepodliehajú schváleniu, pretože to by znamenalo neprimerané obmedzenie, avšak zvolávateľ má povinnosť zhromaždenie oznámiť obci aspoň 5 dní vopred. Zmyslom je to, aby obec vyhodnotila, či je plánované zhromaždenie zákonné a pripravila sa na jeho zabezpečenie. Ak tak neučiní, ide v prípade fyzickej osoby podľa zákona o priestupok s možnou sankciou do 165 eur a v prípade právnickej osoby o iný správny delikt s možnosťou uloženia sankcie až do 663 eur.
Napriek tomu, že zhromaždenie nepodlieha žiadnemu povoleniu, nie je možné uskutočniť akékoľvek zhromaždenie a niektoré typy zhromaždení sú tak zakázané. Tak to jednoducho v slušnej spoločnosti chodí, že nie všetko sa môže. Obec zakáže zhromaždenie, ak nastane niektorý zo šiestich dôvodov vymedzených v zákone (§ 10). Všetkých týchto šesť dôvodov sa týka situácie, kedy je zhromaždenie oznámené.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.