Jedním ze zásadních momentů trumpismu je, že rozdvojil politický svět a tím vytvořil dvě politiky se svými vlastními pravidly – normální a kmenovou.

Viacerí komentátori, analytici a experti rozoberajú z rôznych uhlov podobnosti, ale aj odlišnosti politiky dvoch doteraz najúspešnejších slovenských politikov, Mečiara a Fica. Každý z nich vyhral voľby štyrikrát, prvý bol premiérom trikrát, druhý je ním už štvrtýkrát, ale kým prvý už v politike dávno skončil, druhý sa ešte zjavne nepoberá.

Každý rok v septembri sa v New Yorku koná veľký festival diplomacie zvaný Valné zhromaždenie OSN. Zúčastňujú sa na ňom prakticky všetky štáty. Mal som tú česť zúčastniť sa minulý rok v delegácii prezidentky SR Zuzany Čaputovej a mal som možnosť aj vystúpiť v Bezpečnostnej rade OSN.

Zavolal som Rastislavovi Šenkirikovi, ktorý v kultúre pracoval celý život, aby nám pripomenul, ako postupoval Mečiar pri krádeži kultúry, a porovnal toto obdobie so súčasnosťou. Nevedel som, či to bude rozhovor alebo či citáty použijem v článku. Napokon som zaznamenal súvislý monológ, ktorý stačilo dať prepísať umelej inteligencii a trochu zeditovať. (Marian Jaslovský)

K premiérovi Ficovi a súčasnej koalícii.

Shakespeare. Kráľ Lear: „S plačom sme sa narodili, len čo sme sa vzduchu nadýchli, už sme vrešťali. Plačeme pri narodení – že sme prišli na veľkú scénu bláznov!“

Spoznal som ho v čase, keď ešte pracoval ako terapeut v protialkoholickej liečebni. Našťastie nie ako jeden z jeho klientov, aj keď sa vtedy pilo usilovne, ale pri spoločnom písaní scenára filmu Skús ma objať. V trojici s nebohým Marošom Puobišom, renomovaným dramaturgom, sme adaptovali Martinovu poviedku Osobe milej a srdcu blízkej o ľudských traumách v časoch rozpadávajúcej sa totality.

S Martinom som sa prvýkrát stretol ako študent (on si to asi nepamätá) koncom osemdesiatych rokov v budove Filozofickej fakulty UK na Šafárikovom námestí v posluchárni na piatom poschodí na seminári organizovanom neortodoxnými sociológmi z Katedry sociológie (pravdepodobne) Ivetou Radičovou, Soňou Szomolányiovou a Vladom Krivým.

Rok 1989 je podnes annus mirabilis, rok zázrakov. Štvrtok 23. novembra, druhý deň mítingov na Námestí SNP, vystúpil Martin Bútora a povedal:

Jsou mezi námi pouhé tři a půl roků. Co je to, vzhledem k tomu, že ani ty, ani já jsme na směru našich cest nikdy nic neměnili! Nic je to! Tedy pokud jde o hlavu; těla si mohou za tu dobu s námi pořádně pohrát… Nepřeji ti to!