orbán si zabetónoval tú moc naozaj masívne: ekonomicky, zmenami ústavných, zákonných, mediálnych pravidiel, slabosťou roztrieštenej opozície a zahraničnopolitickou orientáciou na Putinovo Rusko, Trumpove Spojené štáty a Čínu. A ja som sa len čudoval, ako môže mať v Maďarsku s jeho pestovaným kresťanským, protitureckým a protiruským historizmom Orbán úspech s proruskou politikou, ktorú dlhodobo súkal do maďarských hláv.

Péter Magyar, ktorý vyšiel z prostredia Fideszu, postavil po svojom rozchode s jeho politickou mocou svoje politizovanie na jednej silnej strane. Kanibalizoval ostatné opozičné strany, stavil na proeurópsku, protiruskú a protikorupčnú politiku, ekonomicky napadol Orbána, dvakrát obišiel Maďarsko a vyhral voľby s ústavnou väčšinou – a Orbán mu moc odovzdal ešte pred koncom volieb.

Vyzerá to jednoducho, ale bolo to nesmierne ťažké. Magyar preukázal veľkú odolnosť a pracovitosť, robil málo chýb, mediálne pokryl fakticky sám celú Tiszu, odmietol na kandidátku bývalých politikov Fideszu, prežil svoje vlastné osobnostné zlyhania  a pomohli mu aj veľké civilizačné zmeny, uprostred ktorých sa svet nachádza. Maďari pochopili, že ide o veľkú historickú zmenu, a vrátili sa na Západ, ku ktorému patrili od raného stredoveku a Uhorského kráľovstva kráľa Štefana. To je základná otázka, pred ktorou stojíme aj my – či patríme na Západ, alebo na Východ. O tom sa u nás práve rozhoduje, a toto rozhodnutie sa nebude odkladať.

Magyarovo víťazstvo je dobré pre Maďarsko, pre Európsku úniu a pre časť stredoeurópskych štátov. Je zlé pre Rusko a pre vládu Roberta Fica. Nie je jasné, aký bude mať vplyv na slovenskú opozíciu, lebo vývoj v Maďarsku bol v roku 1989  a po ňom v niečom spoločný so Slovenskom, ale v mnohom odlišný, nijaké mechanické paralely tu neplatia. 

1

Najširším rámcom, ktorý sme mali po druhej svetovej vojne spoločný, bolo naše spoločné členstvo vo vojenskom pakte Varšavskej zmluvy, čo bol len nástroj na presadzovanie sovietskej (ruskej) imperiálnej moci a potláčanie slobody v jej ostatných krajinách. Ideologický motív oslobodenia Červenou armádou v roku 1945 sa stal nástrojom na vojenské potláčanie slobody vo všetkých krajinách Varšavskej zmluvy a závislosť od sovietskej ekonomiky. Na tom sa nezmenilo nič od roku 1945 po rok 1989 aj napriek odporu v jednotlivých krajinách, aj keď v Maďarsku vyvrcholil celý proces v roku 1956 a v Československu v roku 1968. Napriek istému časovému sklzu bol vývoj v Československu a v Maďarsku v zásade rovnaký, hoci v Maďarsku mal po roku 1968 mäkší priebeh ako v Československu. A na Slovensku sa z hľadiska utvárania historickej pamäti nezmenilo vo ficovskom chápaní dejín nič ani po roku 1989. Ficovo uplatňovanie ruskej a sovietskej historickej pamäti od ruských cintorínov na východnom Slovensku z prvej svetovej vojny až po sovietsky Slavín z druhej svetovej vojny v Bratislave (nasmerovaný na Viedeň a ešte ďalej na Berlín) je toho len svedectvom. A je aj jedným z kľúčových prejavov Ficovej zviazanosti s ruským svetom, buď bez historickej pamäti, alebo s jej pokrytecky falšovanou podobou.  

2

To sa ukázalo aj v roku 1989, aj po ňom. Na Slovensku viedla základná premena spoločnosti  k strachu z ekonomických premien a k zmene štátu. Jej spôsob sa negatívne vpísal do dejín ponovembrového Slovenska – podobne ako sa vpísal do ponovembrových dejín Česka. Slovensko uskutočnilo v rámci Československa nenásilný prechod z komunistického do slobodného sveta, ktorý dostal pomenovanie Nežná revolúcia. V priebehu jedného roka časť VPN zbehla k Vladimírovi Mečiarovi. Spolu s Václavom Klausom v roku 1992 rozbili bez zábran a bez referenda Československo. Dôvody nespočívali v Klausovom ani v Mečiarovom prípade v splnení „tisícročnej túžby po samostatnosti“, ale v privatizačnej chamtivosti.

DENES ERDOS/AP/SITA26. marec 2024, Budapešť: Dav na mítingu Pétera Magyara, kde oznamoval korupčné kauzy Viktora Orbána.