koľkokrát bol Západ vo svojich dejinách na ústupe? Gisbert Kranz v knihe Augustín popisuje tento „ústup“ Západu v čase nájazdov barbarov na Rímsku ríšu v kontexte pôsobenia svätého Augustína: „Keď v roku 429 barbari vtrhli do Afriky a tiahli smerom na Hippo, písal Augustín ďalej, bez toho, aby prepadol panike, svoje pojednanie O dare vytrvalosti.“ Pád Rímskej ríše sa javil ako totálny „ústup“ Západu. Ale práve na jej troskách vyrastala obnova Európy, ktorej prorokom bol práve Augustín.

Po druhej svetovej vojne bola Európa zničená. 60 miliónov mŕtvych, mestá zrovnané so zemou, nové mocenské preskupenie sveta. Na týchto troskách ale vyrástli Adenauer, Schuman a de Gasperi, ktorí postavili základy obnovenej Európy, ktorá potom dokázala žiť 80 rokov bez vojen a ku ktorej sa po 40 rokoch komunizmu pridalo aj Slovensko. Západná civilizácia – vrátane Európy – je teda po všetkých kataklizmách schopná sa znovu obnoviť a žiť v prosperite a vzájomnom rešpekte.

Ako sa dokázal vysporiadať s temnými stránkami svojich dejín Východ, menovite Rusko? Po hrozných desaťročiach stalinizmu nastalo krátke obdobie uvoľnenia za Chruščova, aby sa vývoj v krajine vrátil k totalitnému spôsobu vládnutia vrátane okupácií okolia. Po 70 rokoch komunizmu v Sovietskom zväze prišla krátka epizóda Jeľcina, aby sa, ako to vidíme dnes, Rusko znovu vrátilo k autoritárskemu spôsobu vládnutia. Porovnajme časovo periódy pokoja na Západe a na Východe.

Prvou a veľkou výzvou v týchto časoch pre Slovensko je preto uveriť, že Západ i Slovensko sú schopné sa obnoviť a byť pokračovateľmi, ako to nazýval pápež Benedikt XVI., veľkého príbehu Európy i západnej civilizácie.