každá normálna krajina v obdobnej geopolitickej situácii (viď celý blok od Nórska po Poľsko) robí tri veci: poctivo investuje do vlastnej obrany, posilňuje odolnosť spoločnosti voči ruským pokusom nahlodať odvahu brániť sa a kultivuje regionálne partnerstvá, nech má na svojej strane susedov v čase krízy či agresie. Vo všetkých troch oblastiach vláda zlyháva, či už vedome, či z nekompetentnosti.

poctivý plán na rozvoj ozbrojených síl

 Minister obrany nemá ani po takmer dvoch tretinách volebného obdobia premyslené, ako dokončiť našu ťažkú mechanizovanú brigádu. Jej nasadenie je hlavnou úlohou Slovenska v rámci obranných plánov NATO pre prípad vojny na východnom krídle. Tá naša aktuálna by prišla na sovietskych tankoch viac vhodných do múzea ako na bojisko. Obranný rozpočet stagnuje okolo 2 % a z tých je obrovská časť doslova vytunelovaná – presmerovaná na projekty nijak nesúvisiace s obranou, ako sú „vojenské“ nemocnice, ktoré si vojaci nikdy nepýtali a nepotrebujú ich, či nové mosty a obchvaty. Nové nemocnice a cesty sú, samozrejme, dobré a potrebné, no sú zodpovednosťou rezortov zdravotníctva a dopravy, bodka. Tie stámilióny a možno miliardy, ktoré do nich odtečú z rozpočtu ministra Kaliňáka, sú peniaze, ktoré Slovensko nedá na vlastnú obranu. Aby bola skaza dokonaná, tak peniaze, ktoré minister aj vynaloží na vojenskú techniku, míňa naverímboha. Odkiaľ zobral, že armáde chýbajú tryskáče za vyše 50 miliónov? V ktorom pláne bolo znovu vymeniť dopravné lietadlá (od toho, našťastie, Kaliňák neskôr upustil), keď tie, čo máme, obstarala len relatívne nedávno smerácka vláda? Inými slovami, aj to, čo sa na obranu vynaloží, často končí úplne inde ako tam, kde našich vojakov naozaj päta tlačí.

MILAN ILLÍK/SITAMinister obrany Robert Kaliňák dosiaľ nepredstavil plán, ako dobudovať ťažkú mechanizovanú brigádu, čo je náš kľúčový záväzok voči NATO.

Strany dnešnej opozície budú musieť predložiť dôveryhodný plán na rozvoj ozbrojených síl, podporený vyčlenením potrebných peňazí. Dánsko a Francúzsko sú v tomto vzorom. Ich vlády predkladajú parlamentu relatívne detailné plány, ktoré jasne pomenúvajú, ktoré vojenské spôsobilosti vláda plánuje v horizonte štyroch až siedmich rokov zaobstarať, v akom poradí priorít a koľko asi budú stáť. Keďže ide o plány často presahujúce jedno volebné obdobie, mala by ich posúdiť – a na ich plnenie dozerať — skupina odborníkov za účasti nominantov opozície. Strany dnešnej opozície už mali viacero kôl odborných konzultácií o zavedení takéhoto modelu.

Rozpočet bude musieť postupne narásť, čo si vyžiada reset našej Smerom paralyzovanej ekonomiky (tie dôvody na reset, samozrejme, ďaleko presahujú potreby rezortu obrany). Nie som naivný – tá krivka rastu sa bude musieť prispôsobiť možnostiam štátneho rozpočtu, ktorý táto vláda bezpochyby do volieb dôkladne vydrancuje. Dnešná trajektória je však bezpečnostným rizikom. Ministerstvo obrany vyčíslilo náklady na dobudovanie armády na stav, keď budeme vedieť reálne naplniť obranné plány Aliancie, na 38 miliárd eur. Ak to má byť postavené zo súčasnej výšky rozpočtu, trvalo by to odhadom tak pol storočia. Alternatívou k zvýšeniu je teda poprosiť Vladimira Putina, nech dovtedy počká, prípadne sa začať učiť po rusky.

obnova vôle a ochoty brániť sa

Sebalepšia armáda je nám, samozrejme, nanič, ak ju vláda nie je ochotná použiť v čase krízy a ak jej nasadenie nepodporuje väčšina spoločnosti. To ruský diktátor dobre vie, a preto roky cez veľvyslanectvo v Bratislave a spriatelených politikov (Smer, Hlas, SNS, Republika) pracuje na oslabení odhodlania spoločnosti brániť sa. Je pokojne možné, že Robert Fico a spol. by tak konali aj bez priateľských rád z Kremľa. Veď ich vzorom je hlavný normalizátor z čias sovietskej okupácie, Gustáv Husák.