Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Karel Hirman: Vojny konca fosílnej éry

.karel Hirman .komentáre .téma

K hlavným faktorom na pozadí svetových vojen 20. storočia patrili prístup a kontrola nad zdrojmi strategických energetických surovín, od ktorých závisel priemysel, najmä ten zbrojársky.

preto sa základným pilierom povojnového mierového usporiadania západnej Európy a zmierenia Francúzska s Nemeckom stalo združenie uhlia a ocele, z ktorého sa následne vyvinula EÚ.

ruská ropa a plyn, nástroj Putinovej geopolitiky

Dodávky zemného plynu z gigantických ložísk na západnej Sibíri, ktoré v 70. rokoch „prerazili“ aj železnú oponu, sa zase stali jedným zo základov uvoľňovania napätia v Európe v čase studenej vojny. Táto spolupráca založená na plyne priniesla výrazný hospodársky impulz pre rozvoj priemyslu v západnej Európe a súčasne umožnila Moskve rozvoj svojej ekonomiky a prítok tak drahocennej valuty.

Preto sa Kremeľ po celé obdobie až kŕčovito držal stratégie, keď nechcel nijako spochybniť tento projekt čo i len náznakom politizácie. To sa zásadne zmenilo po nástupe Putina – vtedy sa vzápätí v oficiálnych dokumentoch Ruska zjavila otvorene formulácia, že dodávky plynu aj ropy sa stávajú jedným z hlavných nástrojov na presadzovanie strategických geopolitických zahraničných záujmov.  

Toto sa potom naplno prejavilo vo vzťahoch so Schröderovým aj Merkelovej Nemeckom, čo malo priamy vplyv nielen na celkové vzťahy s EÚ, ale aj na postup Moskvy voči krajinám, ktoré ležali medzi ňou a Nemeckom. V prvom rade voči Ukrajine. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite